Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
(zdroj: Kamil, slimaci.sk)
V očiach predlžuje sa tieň,
aj stromy v parku sú už ticho.
V srdci rozbitý sen,
v ušiach zvuky trúb na Jericho.
Do srdca slnko páli,
len nastaviť mu čelo,
no na ňom popukané skaly,
srdce by ich zlomiť chcelo.
Lavičky v parku už čakajú,
len ich pohladiť, jemne pohladiť.
Z diaľky mĺkve stromy volajú,
že už nechce sa im žiť,
že ozvena nezmyselnosti okoloidúcich ľudí,
tých mudrcov samoľúbych,
čo stereotyp života sa im ľúbi,
a k tomu súcit k nim, vedie ich do záhuby.
