Hriechom previazaná myseľ,
netrpezlivá slučka chorej túžby,
slintá ako hladujúci syseľ,
vrhajúc sa na hrdlá svojich obetí...
Načahujúce pazúre závisti,
bažia po imaní druhých,
lichôtky meniace sa na drísty.
Vymieňame si falošné úsmevy.
Ne-priateľské poklepania po pleciach,
bremená zloby nám podlamujú kolená.
Plevel namiesto múky vo vreciach,
skladujeme v našich útrobách.
Zub (pre)dali by sme za oko,
srdcia v kŕčoch mŕtvolne stvrdnuté,
nos vyčnieva až príliš vysoko!
Tvrdí no krehkí rozbíjame sa na prach.
„Darí sa, darí,“ škrípeme zubami,
keď iným a nie nám!
Nevšimli sme si, že horizont je už za nami,
a tak kráčame do náruče temnoty.
Tešíme sa na jej chladné objatia,
padáme, tušiac, že už nestihneme vstať,
(pre)dali sme duše do zajatia
no tridsať strieborných vezme si kat!!!
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)
