
Rany do srdca,
sťa údery palice bezdomovca,
a ja čakám,
na milosť od Boha.
Nech otvorí sa obloha
a hviezda pristane mi v náručí.
Kto z vás mi zaručí,
že život nie je niť?
Niť spriadaná veky vekov,
šedinami i tmou sveta,
nikto nie je nadčlovekom,
čo hľadá utrpenie!?
Ajhľa ruky a srdce zlomené
hodené v prach.
Duša sťa bodľačie,
slzy sťa hrach.
Nech si teda rozum poplače,
hltá chutné pomyje.
Na očiach šedý zákal,
kto ti ho zakryje?