Verejné obstarávanie podľa aktuálneho zákona nezabezpečí najnižšiu možnú cenu a nie je ani verejné.
Dôvod: - často sa šije na mieru konkrétnej firme, zadanie logicky neobsahuje celý rozsah prác
- najnižšia ponúknutá cena nie je najnižšia možná cena !
- dodatky k zmluve už nejdú cez verejné obstarávanie, víťazná firma tak má bonus navyše
Riešenie:
Systém Otvoreného obstarania diela, tak, ako k nemu pristupuje súkromný subjekt.
Princíp:
Potrebujem postaviť detské ihrisko na kľúč. Poskytnem projektovú dokumentáciu. V nej zadám parametre, rozmery, počet šmykľaviek, lavičky a pod.
Dostanem 10 ponúk. Najnižšia 10 000.- Eur, najvyššia 20 000.- Eur.
Čo urobím? Najnižšiu cenu pošlem všetkým súťažiacim a požiadam ich o zníženie ich cien.
Dôvod: - ostatní súťažiaci mi kriticky zhodnotia nedostatky najnižšej ponuky, ale aj nedostatky PD
- spravidla všetci ponúknu menej, časť z nich ponúkne postupne menej ako 10 000.-
Čo urobím ? Znovu oslovím všetkých súťažiacich, doladím vďaka tomu nedostatky PD, čo mi umožní vylepšiť ju, zlepšiť budúcu zmluvu o dielo, minimalizovať dodatky k zmluve
Čo ďalej ? Urobím to znovu ! Niektorí odstúpia, niektorí znovu znížia cenu, až dostanem výslednú cenu nižšiu min. o 20 %.
Výsledok súťaženia.:
1. Štát : 10 000.- Eur + 2 000.- Eur (dodatok k zmluve z dôvodu zmien projektu) = 12 000.- Eur
2. Systém otvorenej súťaže 8 000.- Eur.
Víťaz: Systém otvorenej súťaže.
Otázka: Obstarával som Systémom otvorenej súťaže veci ja?
Áno, veľakrát, vždy. Robí to tak každý rozumný hospodár.
Čo musí vláda urobiť: Zmeniť Zákon o verejnom obstarávaní a chovať sa k našim peniazom, ako dobrý hospodár.
With respect
domino svetík
