,,Je Boh veriaci ?"
Je to viac filozofická, ako teologická otázka. Dokonca už predpokladá existenciu Boha a ja, keďže sa nechcem vystaviť útokom zo strany ateistickej verejnosti, sa opýtam opatrnejšie:
,,Ak by existoval Boh, bol by veriaci?"
Nuž jedna z odpovedí je, že ak existuje Boh, tak si je vedomý svojej existencie, vie o sebe. Ak teda Boh vie, že existuje, môže si povedať:,,Jestvujem, teda som". Ak však vie, že existuje, nemusí veriť, že existuje, pretože to jednoducho vie. Takže logika vraví, že ak Boh existuje, nie je veriaci.
Ak niekto niečo vie, tak to jednoducho vie.
Čo týmto celým chcem povedať? Chcem Vám tým povedať, že celý svet je postavený na viere v Boha. A celý svet v hádkach o to, či Boh je, alebo nie je, vo vojnách v ,,mene Božom", vo vojnách proti Bohu, alebo za Boha, si spôsobil sám sebe, ľudia ľuďom, utrpenie, ktoré trvá tisícročia a ktorého koniec je v nedohľadne.
V Boha môžete veriť. V Boha nemusíte veriť. Podstatné je, ako sa správame k sebe a k iným ľudským bytostiam.
Ak ale Boh pravdepodobne sám nie je veriaci, kto a prečo od miliárd ľudí žiada, aby verili? A nežiadal samotný Boh(ústami svojho syna a svojich prorokov), niečo celkom iné? Lásku? Ľudskosť?
Zákony ľudskosti, ako:,,Nezabiješ", ,,Nepokradneš", ,,Nepreriekneš krivého svedectva", tie zákony sú základnými zákonmi ľudského spolužitia a platia s Bohom, či bez Boha.
Každý z ľudí vie rozlíšiť medzi dobrom a medzi zlom.
Každý si vyberá, veľakrát v živote, medzi dobrom a zlom. Vyberáme si, či budeme ľuďmi ľudskosti, ľuďmi lásky, ľuďmi dobra, či ľuďmi slúžiacimi zlu. Svojmu, alebo cudziemu.
Potom je jedno, či sme veriaci, ateisti, alebo vyznavači iných filozofií.
Je jedno, či sme červení, modrí, straníci, nestraníci. Vyberáme si, či svojimi skutkami spôsobíme ľuďom bolesť, alebo radosť.
Nevyberajme si zlo. Vyberajme si vždy dobro.
With respect
domino svetík
