Kresťanstvo je náboženstvo, ktorému predovšetkým ide o dobročloveka a spoločnosti. Cieľom človeka je stávať sa viac človekom a lepším človekom.Toto pretváranie sa v človeka prebieha v dialógu s nadprirodzenomBohom, s ktorým sa môže stretnúť len vo svojom vnútri, kde sa neraz musístretnúť aj so svojou odvrátenou stranou. Úlohou človeka je spoznať aj tútosvoju tvár a pracovať na svojom raste.
Kresťanstvo presadzuje jedinečnosť človeka a jeho originalitua zároveň ho predstavuje ako súčasť niečoho, čo ho presahuje, ako súčasťcelku Cirkvi, ľudského spoločenstva. Vďaka všetkému tomu si človek uvedomujesvoje jedinečné poslanie v prospech ľudí v jeho blízkom okolí a niektorív prospech celého ľudstva. Táto túžba po splnení svojho poslania ho vedieešte k väčšiemu darovaniu svojich schopností do služieb blížnym. Totodarovanie ho zároveň pretvára a zveľaďuje.
Na tomto mieste musím poznamenať, že v našom živote súdve sily, ktoré nás môžu viesť k práci v prospech spoločnosti. Prvoua tou pravou silou je láska a vedomie poslania, v ktorom sačlovek môže rozvíjať. Tou druhou silou je túžba po presadení sa, túžba po moci,ktorá môže súvisieť s vnútornou nevyrovnanosťou človeka.
Zrelý politik si uvedomuje svoje poslanie a svoju zodpovednosťza životy druhých ľudí. Ide mu predovšetkým o spoločné dobro a toto dobropovyšuje nad osobné dobrá. Nezrelý politik cíti potrebu byť stále uznávaný a presadzovaťlen svoje záujmy. Mnohokrát jeho záujmy môžu byť skryté aj za rúško spoločnéhodobra. Ja osobne sa snažím veriť, že máme zrelých politikov, ktorým ide o spoločnédobro a nie o vlastné záujmy.
Cirkev je akoby služobníčkou pre politikov, ale v tom zmysle,že v jej lone vyrastajú praví politici, ktorým ide nie o vlastné dobro,ale len a len o spoločné dobro. V Cirkvi sa homo politicus stávavnímavejší na človeka a v nej sa učí čítať znaky danej doby, nazáklade ktorých sa rozhoduje. V Cirkvi sa homo politicus učí si správneusporiadať svoje hodnoty. Ďalej sa učí rozoznávať, čo je dobré a čo zlé,čo prirodzené a čo nie. Jednoducho stáva sa homo politicus etický. Zároveňvďaka Cirkvi si uvedomuje, že je jeden z mnohých, z ktorých si ho Bohvyvolil a prepožičal mu moc nad mnohými.
Na záver aj Cirkvi aj politike ide o spoločné dobro,len Cirkvi o nadprirodzené, ktoré sa dosahuje cez pozemské a druhému leno pozemské, spoločenské, ktoré napomáha dosiahnutiu toho nadprirodzeného.
