Píše sa v ňom, že„komunistická revolúcia je najradikálnejším zúčtovaním so zachovanýmivlastníckymi vzťahmi.“ Zároveň uvádza desatoro opatrení, ktoré nás majú doviesťku komunistickej spoločnosti.
1. Vyvlastnenie pozemkovéhovlastníctva a použitie pozemkovej renty na štátne výdavky.
2. Vysoká progresívna daň.
3. Zrušenie dedičského práva.
4. Konfiškácia majetku všetkýchemigrantov a rebelov.
5. Sústredenie úveru v rukáchštátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výhradnýmmonopolom.
6. Sústredenie všetkej dopravyv rukách štátu.
7. Zvýšenie počtu národnýchtovární, výrobných nástrojov, zúrodňovanie a skvalitňovanie pôdy podľaspoločného plánu.
8. Rovnaká pracovná povinnosťpre všetkých, zriadenie priemyselných armád, najmä pre poľnohospodárstvo.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
9. Spojenie výrobypoľnohospodárskej a priemyselnej, úsilie o postupné odstránenie rozdielu medzimestom a dedinou.
10. Verejná a bezplatná výchovavšetkých detí. Odstránenie továrenskej práce detí v jej terajšej podobe.Spojenie výchovy s materiálnou výrobou atď.
V prvom bode je verejnáspráva čoraz úspešnejšia, máme tu vyvlastňovanie, množstvo obmedzení a stále sazvyšujúce dane z nehnuteľností. S progresivitou zdanenia môže byť každýkomunista spokojný. Aj keď máme rovnú daň, progresivita bola zachovaná.Dedičské právo síce existuje, dedičská daň bola zrušená, ale otázna ostávabudúcnosť povinných dôchodkových úspor. Konfiškácia majetku dnes hrozí všetkýmrebelom, ktorí sa postavia vláde, samosprávam a budovateľom ciest. Nehovoriac oďalších sankciách. Centralizácia bankovníctva je veľkým úspechom manifestu,dnes ju denno-denne pociťujeme v podobe inflácie a mohutného prerozdeľovania.Inflačná daň je lákavá. Veľkým komunistickým úspechom je aj sústredenie dopravydo rúk verejnej správy. Nehovoriac o pozastavení privatizácie letiska,monopolnom postavení pošty. Privatizácia „národného striebra" jedenno-denne spochybňovaná. Obrábanie pôdy je dnes moderne nazývané rozvojom asilne dotované v súlade s plánom poľnohospodárskej politiky. Zároveň tu mámedotované programy na „vyrovnávanie regionálnych rozdielov.“ Tak tu každý dotujekaždého, bohatý chudobného, chudobný bohatého, podnikateľ podnikateľa. Vposlednom bode je štát tiež úspešný, zmocnil sa priamo alebo nepriamo školskéhosystému. Je toho dosť v dnešnej modernej dobe.
Niektoré požiadavkymanifestu sa stali súčasťou dnešného „štandardu“. Celkovo môže byť boľševik stouto bilanciou spokojný. Bohužiaľ pre nás – ľudí slobody.
Richard Švihura (autor jepodpredsedom Mladých liberálov)