Liberálny postoj je aj v prípade odluky naplnenýochranou slobody a individuálnych práv. Liberalizmus sa vyvinul z dlhého zápasu o toleranciu -najlepšiu cestu k mieru. Hlása znášanlivosť voči každej vierea každému svetovému názoru. Liberáli majú pozitívny vzťahk náboženstvám a cirkvám za predpokladu, že ich konanie neobmedzujeslobodu jednotlivca. Nehovoria, ktorá viera je tá pravá a neomylná.Presvedčovanie o viere by malo byť postavené na dobrovoľnosti, a niena nátlaku. V slobodnej spoločnosti založenej na pokojnej kooperácii nieje miesto pre nároky cirkví si všeobecne prisvojovať napríklad výukua výchovu mládeže, iba v prípade cirkevných škôl. Samotná evanjelizáciaby mala prichádzať zdola, a nie zhora podľa želaní politikov. Je prejavomviery jej prívržencov, ktorí v ekonomickom ponímaní tiež maximalizujú svojúžitok. Podobne ako vzdelávanie, zdravotnícke služby či kultúra, je ajnáboženstvo súkromným statkom. Preto by malo platiť, že štát nemá cez povinné platbyvšetkých svojich občanov financovať duchovnú činnosť. Účasť na bohoslužbe jesúkromnou záležitosťou a spotrebou služby, ktorej náklady by mali členoviatej-ktorej cirkvi niesť sami.
Zásadnou požiadavkou jeaj zrovnoprávnenie registrovaných a neregistrovaných cirkví. Dnešná legislatíva kladie vysoké podmienky naregistráciu. Liberáli presadzujú, podobne ako v iných oblastiach, ajv oblasti viery vytváranie rovnakých podmienok. Navrhujú „voľný trh viery“.Za prospešné považujú aj v tomto prípade vytváranie konkurencie, ktorá byvyvolávala tlak, aby cirkvi pružne reagovali na potreby veriacich. Pre odlukuplatí staré liberálne heslo: „slobodná cirkev v slobodnej spoločnosti“.Skúsenosti ukazujú, že slobodné a sebestačné cirkvi sú energickejšiea silnejšie. Vyššia religiozita v Spojených štátoch je podľa nositeľaNobelovej ceny Garyho Beckera spôsobená práve väčšou konkurenciou medzicirkvami. Dominantné, štátom podporované cirkvi, majú tendenciu zväčšovať svojvplyv ideologicky aj mocensky. Monopolista však sotva urobí veľký pokrok precivilizáciu, mocensky využíva alebo zneužíva svoje postavenie.
Ďalším argumentom je, že odstránenímviery z politickej sféry sa podporí spoločenská harmónia. Oddelenie cirkvíod štátu obmedzí počet rozhodnutí prijímaných vo verejnom sektore. Obmedzili bysa aj politické spory o citlivých témach.
Viera sa nemôže uskutočňovať nátlakom,ale presviedčaním. Žijeme v pluralitnej spoločnosti, v ktorej nikdynemôže panovať v etických otázkach zhoda. Preto je od politikov hriešnemocensky vnútiť predstavy jednej skupiny skupine druhej. Znepokojuje ma ich stavaniesa do pozície falošnej elity, ktorá vie lepšie ako jednotlivec sám, čo je dobré.Rád by som bol, keby nikto nikomu žiadnu slobodu nebral. Rád by som bol, kedy politicia cirkev nezneužívali svoje mocenské postavenie na zasahovanie štátu do výuky,do slobodného rozchodu manželov, na obmedzovanie slobôd ľudí s odlišnýminázormi, ľudí s túžbou šťastne žiť v homosexuálnom či nemanželskompartnerstve. Úlohou štátu je chrániť naše práva, a nie sa nám pliesť dosúkromného života. Nemôžeme chcieť organizovať spoločnosť na iných akoliberálnych, individualistických a trhových princípoch.
Dnešným problémom je financovanie postavené na donútení. Dnesje štát povinný financovať výdavky registrovaných cirkví peniazmi všetkýchdaňových poplatníkov. Jediným spravodlivým spôsobom je samofinancovanie. Cirkviby mali byť financované dobrovoľnými príspevkami veriacich a darcov.Priame financovanie by znížilo mieru štátneho prerozdeľovania.Z liberálneho hľadiska je potrebné odmietnuť aj návrhy na zavedenie tzv.cirkevných daní, daňových asignácií alebo iných odpočtov, ktoré by malinerovnomerné dopady na daňových poplatníkov, sú náročné na administratívu, popierajúpodstatu dane ako neadresnej platby a zasahujú do konceptu rovnej dane. Občanby nemal prostredníctvom štátnej mašinérie ďalej financovať služby, ktoré sinepraje, a prispievať na niečo, v čo neverí. Preto by bola finančná odlukakrokom k slobodnejšej spoločnosti a správnym rozhodnutím politikov.
Liberáli považujú odluku cirkví od štátu za nutnúa prospešnú pre všetkých. Štát už síce nezasahuje do duchovného životacirkví, ale k uskutočneniu faktickej odluky chýba oddelenie hospodárenia cirkví od štátnehorozpočtu. Činnosť cirkví by sa dala rozdeliť do kategórií s nasledujúcoumierou štátneho financovania. Mzdy kňazov, činnosti ústredí, duchovná činnosťa charita, ktoré by mali byť hradené z vlastných zdrojov. V súčasnostisa priamymi dotáciami zo schváleného rozpočtu financujúplaty a odvody duchovným cirkví a príspevky na prevádzkové náklady cirkevnýchústredí (biskupských úradov). V tomto roku ide o dotáciu zoštátneho rozpočtu vo výške 929 mil. Sk. Sociálna činnosť,ktorá by mala byť financovaná za rovnakých podmienok ako majú súkromnéorganizácie. Čo sa týka ochranykultúrneho dedičstva, riešenie je treba vidieť v zmluvne ohraničenom finančnomkrytí. Na financovaní sa môžu podieľať aj samosprávy. Výsledkom celkovej odlukyby mala byť seriózna dohoda a konečné majetkové a finančné vyrovnanieso štátom.
Richard Švihura (podpredseda Mladých liberálov, www.mladiliberali.sk)
