Predstava, že by po voľbách prišiel ešte väčší paternalistický štát má neteší, rovnako ako štát mocenských záujmov a kšeftov politikov. „Sociálna spravodlivosť“ nie je výrazom dobrej vôle voči menej šťastným, ale prostriedkom na morálne a ekonomické rozvrátenie spoločnosti. Zodpovedná vláda nemôže demagogicky sľúbiť všetko všetkým, ani sľúbiť raj na zemi. Od vlády očakávam viac slobody, pokračovanie v protrhových reformách, vytváranie slobodnejšieho a rovnoprávneho podnikateľského prostredia a znižovanie miery prerozdeľovania. Za kľúčové považujem prijatie ústavného zákona o fiškálnej disciplíne – zákon o povinnosti vlád pripravovať len vyrovnané rozpočty ako zábrany pre deficitné financovanie. Pre stabilizáciu je potrebné zastaviť tradíciu deficitného financovania a zastaviť nemorálne prenášanie dlhu na budúce generácie daňových poplatníkov. Nová vláda by mala dosiahnuť do r. 2010 vyrovnaný štátny rozpočet a odstrániť deformácie vo verejných výdavkoch. Udržateľnosť rastu si vyžaduje odstránenie dlhodobého ohniska nerovnováhy vo verejných financiách. Vyrovnané hospodárenie by sa malo dosiahnuť znižovaním výdavkov. Podiel výdavkov na HDP (hrubom domácom produkte) je dlhodobo výrazne vyšší ako podiel príjmov na HDP, čím sa vytvára približne desaťpercentná medzera, ktorá sa vykrýva nestabilnými nedaňovými príjmami. Vznikli pomyselné nožnice, keď štát míňa viac ako získava na daniach a odvodoch. Pri predpokladanom vysokom raste hospodárstva v období rokov 2007 až 2010 by vláda pri aplikovaní zdržanlivejšej fiškálnej politiky zameranej na redukciu verejných výdavkov a znižovanie miery prerozdeľovania mohla do roku 2010 namiesto požadovaného deficitu 3 % vykázať už vyrovnané hospodárenie. Nutná je zásadná reforma odvodov a znižovanie odvodového zaťaženia, ktoré má motivovať k zamestnávaniu menej kvalifikovaných pracovníkov. Budúca vláda by mala zrušiť aj nezmyselný inštitút minimálnej mzdy, ktorý má nepriaznivé dôsledky na trh práce. Ďalej by mala zrušiť zásluhovosť v prvom priebežnom dôchodkovom pilieri, ktorý predstavuje časovanú bombu pre verejné financie. Oprava dôchodkovej reformy by sa mala riešiť komplexne s reformou odvodov. Prvý pilier by mal nahradiť záchranný solidárny sociálny systém, v ktorom by mal každý garantovaný minimálnu dávku alebo dôchodok, ak si na neho nedokáže nasporiť. Zrušeniu prvého piliera by predchádzalo prechodné obdobie, v ktorom by sa jeho váha postupne znižovala v prospech druhého kapitalizačného piliera a dobrovoľného sporenia tak, aby budúci dôchodcovia neboli poškodení. Má predísť problémom vo verejných financiách a nadmernému zaťaženiu budúcich daňových poplatníkov. Zvyšovanie dôchodkov a rozhadzovanie verejných prostriedkov by už nemalo byť zneužívané politikmi na kupovanie voličov pred voľbami.
Hlavnými bodmi zodpovednej vlády by malo byť odstraňovanie zásahov štátu do trhu, zrušenie selektívnej podpory podnikateľských subjektov, motivujúca a efektívna sociálna politika, kvalitné služby verejnej správy, vymáhateľnosť práva, dokončenie reformy zdravotníctva a realizácia reforiem v školstve. Nemenej dôležité je očakávať slušnosť, principiálnosť a plnenie dohôd. Ak spolu s uvedeným začne aj napravovať pokrivenú chrbticu slovenskej politiky, dočkáme sa po voľbách zodpovednej vlády. Zatiaľ zostáva iba ďalším snom daňových poplatníkov a voličov.
