Pri zostavovaní rozpočtu nabudúci rok, odkedy by samosprávy mali hospodáriť podľa programových rozpočtov,by mesto mohlo zrušiť niektoré miestne dane. Malo by ísť o daň za psa, daňza nevýherné hracie prístroje, daň za predajné automaty, daň za ubytovanie.Tieto dane spolu majú mestu priniesť iba približne 3,5 milióna korún.
Niektoré dane prinášajú veľmi malý príjem domestskej pokladnice. Ich administrovanie zo strany mesta a podnikateľovvyžaduje možno vyššie náklady ako je príjem. Napríklad daň zahracie prístroje má mestu priniesť iba 70 tisíc. Daň zo psa je nezmyselnou daňouza priateľstvo s nemou tvárou. V prípade problémov so psami, existujú iné alebo súkromné riešenia. Akby mali poslanci problém s výpadkom príjmov, priestor na jeho redukciu jemožno nájsť v efektívnejšom spravovaní mesta a poskytovaní verejnýchslužieb.
Na jednej strane vedeniasamospráv chcú, aby sa mestá a obce rozvíjali, ale na druhej strane sa vyššímidaňami a rôznymi selektívnymi stimulmi podieľajú na zhoršovaní podnikateľskéhoprostredia. Väčšie prerozdeľovanie nie je cestou k rozvoju. Politicizabúdajú, že peniaze, ktoré ostanú ľuďom v peňaženkách, sa efektívnepodieľajú na rozvoji. Preto ide ekonomická sloboda ruka v rukes prosperitou. Občania by mali viac sledovať, či sú ich dane efektívnevyužívané verejnou správou na každej úrovni, pretože politici veľmi radi míňajúpeniaze daňových poplatníkov (napríklad na odmeny).
Richard Švihura (autor je podpredsedom Mladých liberálov)
