Nie je nad rodinné oslavy

Nenávidim tieto akcie. Som síce veľmi dobrá herečka a samozrejme aj extrovert, ale všetky tie fantastické vzťahy sú len fraška a každý sa za rohom ohovára.
Moja sesternica mala svadbu. Po dlhoročnom vzťahu sa rozhodli to oficiálne potvrdiť. Ja im to prajem, to hej, len keby som nemusela mať na sebe topánky na podpätkoch a nebola tam pozbieraná celá naša zlatá rodina.
Najrozkošnejšia bola svokra mojej tety t.j.nevestina babka. Tetuška z hornej dolnej Banskej Bystrice, prostorekej povahy, nás hneď s úsmevom vítala a behom jedného dychu stihla môjmu otcovi povedať, že vyzerá ako vyštopaná hus a nech viac spáva s manželkou. Mne sa naštastie ušla len pochvala, že som opeknela. Aspoň niekto v našej rodine vyzerá k svetu.
Keď sa ma však začala spovedať, kde mám frajera a ako sa mi študuje, vedela som, že nastal čas hereckého výkonu. Tak som jej narozprávala, že mám 4 frajerov:
jedného na rúbanie dreva (bývame v rodinnom dome a kúrime drevom)
druhého na chodenie von
tretieho na "prespávanie"
štvrtého len tak na paradu, že je to fešak
Babka sa však nevzdávala a pýtala sa ma, či na seba chlapci nežiarlia. Na to som jej povedala, že oni o sebe netušia, že všetko mám fantasticky zariadené. Milá tetuška bola zo mňa tak v šoku, že radšej sa ďalej ani nepýtala. Zvládla som to.
Po svadobnej večeri sa ženíchova rodina postupne, ale iste pobrala domov a ostala tam len naša žoviálna a bohovsky spoločenká rodina nevesty.Víno, pivo, tvrdý alkohol a iné sa konzumovalo jedna radosť, veď sme nejakí Slovaci, nie?!
Vo vedľajšej miestosti začala hrať hudba a moji milí príbuzní sa rozhodli isť tancovať a úplne prirodzeným spôsobom začali nútiť všetkých naokolo k tancu. Naštastie som mala tie topánky na podpätkoch a vyhla som sa tomuto kultúrnemu podujatiu. Jedna teta s ujom - manželia, celý večer spolu nekomunikovali. Ujo si našiel iné obete, ktoré mučil svojimi perverznými vtipmi a spomienkami na nádherne detstvo. Teta úspešne ignorovala všetky pokusy o komunikáciu a popíjala vínko. Môj bratranec, nevestin brat, viedol asi do 22:00 tichý boj so svojou nastávajúcou, ktorá ho ako pravá východniarka zosmiešňuje pri každej príležitosti:" Hej, ste sa hrali na manželov? A ty si bol kto? Manželka?". S usmevom na tvari som odišla na záchod a elegenatným krokom, napriek bolestivým nohám, som sa vytratila z tohto dejiska.
Milujem tie chvílky slobody a pokoja, ktoré mi poskytuje návšteva toaliet. Muži vedia o čom hovorím.
Po malej prestávke som utkvelo dúfala, že toto fiasko sa čoskoro skončí a ja si budem môcť ísť ľahnúť. Bohužial bolo len jedenásť hodín a odísť tak skoro sa nepatrí, som bola nútená ešte si poriadne vychutnať pohľad na okolitý svet.
Malé deti začali zaspávať na stoličkách, môj český bratránek začal hovoriť po slovensky a všetci sa obímali a usmievali. Ja som teda aspoň jedla, jedla a jedla...pila červené víno. Ako, musím napísať, že jedlo bolo dobré - tak ako to na svadbách býva. Či skôr na pohreboch?
Odhliadnuc od jedla a pitia musím skonštatovať, že som rada, že to máme úspešne za sebou. Moje príbuzenstvo, dúfam, tak skoro neuvidím. Jedine, že môj bratranec sa predsa len rozhodne pre celoživotné ponižovanie a vezme si svoju družku alebo niekto už svojimi odpoveďami dorazí tetušku a mi sa na jej počesť zídeme pre zmenu niekde na strednom Slovensku.
Zabudla som vlastne na fakt, že najbližšiu rodinnú akciu budem mať na svedomí asi ja, keďže ma čakajú promócie. Vážne začínam uvažovať, že asi spackám štátnice, nech sa opätovnému stretnutiu celej našej rozkošnej rodiny vyhnem.
Milujem rodinné oslavy.