andrea svitekova
Zabudla som...
Zabudla som písat o svojich vnemoch zabudla som rozmyslat o nemych filmoch.. .
Moje "racio" ma raz zabije... Zoznam autorových rubrík: Poézia, ExperimenT, Súkromné úvahy, Nezaradené
Zabudla som písat o svojich vnemoch zabudla som rozmyslat o nemych filmoch.. .
Čoladový vzduch Starý známy balkón Túžba po objatí Pretrvávajúci strach zo sklamania Kategorický imperatív v mojej hlave Samota plná spomienok a zmiešaných pocitov...
Spomienky z detstva pretkané piesňami francúzskej šansonierky Edith Piaf ma podnietili pozrieť si film, ktorý mi čiastočne po rokoch poskytol ďalšiu kúsok pri skladaní osobnosti mojej mamy.
Modrá, zelená či červená, všetko farby sveta. Ponúkajú rôzne životné variácie a prekrásne ludské kombinácie Novú realitu...
Otvor ústa, zavri oči Lebo ti tam niekto skočí Pohyb bokom, zvodný úsmev je to ľahšie ako myslel Každý kto vás vidí dobre vie že opäť slabosť ľudí vyhraje...
Vymaň sa už z pút slabosti, otvor okno a nadýchni sa vzduchu čerstvého Kvapka krvi objaví sa ti na čele sťa vráska stará cítiš ako povolujú švy na lebke a ustupuje tkanivo akoby ti niekto sekerou rozťal hlavu rozrezal zorný pohľad, rozpoltil dušu...
Nebezpečné je žiť si v snoch aj keď príjemné... Bo jedného dňa ohavy ľudské vytiahnú ťa za nohy z teplej postele a ľadovú vodu vylejú ti na rozospatú tvár...
Keby sa dalo tak vlačiť bremeno života na mojich krehkých pleciach... Či preklenúť sa ponad všetky priepasti a dostať sa k podstate veci... Keby utkveli nám v pämati múdrosti starých a my vedeli sme kam osud nás zaveje... Všetko by bolo snáď ľahšie a my mohli by sme sa povzniesť nad starosti každodenné...
Pán Novák, toto mi nerobte. Ved som Vám vysvetlovala, že to bolo nedorozumenie. Váš list je v celku vtipný a tak, ale tie okolnosti. Viete si to predstaviť? Ja dojdem uťahaná domov z práce a môj tatičko s uškrnom na tvári na mňa vybalí už vo vchodových dverách, že tu na mňa čaká "istý" list od "istého" pána.
Vážený pán Novák, Ani neviem ako by som najlepšie začala. Dostal sa mi do rúk vaš list, ktorý je podľa všetkého reakciou na "môj" list. Slovo môj dávam vedome do úvodzoviek, kedže došlo k malému nedorozumeniu. Ten list som totiž nepisala ja.
Važený pán Novák, Týmto listom by som rada reagovala na Váš inzerát v časopise Avízo d.d. 25.10.06, kde píšete, že by ste sa rád zoznamil s nejakou ženou do 35 rokov na spoločné trávenie voľných chvíľ. Uviedli ste taktiež, že hľadate seriózny vzťah. Váš inzerát, úprimne povedané, vo mne vzbudil záujem a rozhodla som sa Vám odpísať.
Utrhnem sa z retaze preskocim priepast a vysplham sa na najvyssi vrch
Tak prekonať vlastný strach z neznámej budúcnosti a užívať si každý moment. Tak dokázať uvoľniť sa a dôverovať osudu že zvyšok života šťastnou cestou sa poberie.
Chcela by som vedieť lietať - Nie, to je zbytočné len by som si ublížila. Chcela by som vedieť čítať myšlienky - Nie, to nepotrebujem vedieť všetko. Chcela by som vedieť... - Nie, veď mi stačí vedieť kto som a čo chcem...
Čo stalo sa s moju dušou, že opäť chodím vzpriamene? Kam podel sa všetok žial a trápenie?
Po rokoch ostala som ako kameň nikoho nepustím si pod kožu nedovolím dotknúť sa mojej tváre bo zhoreli by na prach.