Utržky starej lásky

SI nádherne tajomný, nič o tebe neviem, ale všetko ma ku tebe ťahá. Keď zaspávam a naháňam po strope tiene mojimi očami, rozmýšlam - kto vlastne si. Kto si?
Si duch, si človek, si zvuk, si krása, si nič, si mocný panovník, si všetko, si divý zver, si moc, si tajomstvo života. Nič nie je ako ty, si všetko, čo si dokážem predstaviť.Ale len čo chcem, to si. Nič viac a nič menej.
Chodíš, žiješ, dýchaš, myslíš, spievaš, smeješ sa. Si.
SI viac ako len ty. Možno len moje slová ťa tak nadnášajú. Možno všetko bude inak, keď dostanem sa preč. Možno keď otvorím oči, moje tmavé oči a pozriem sa ti kruto do tváre, všetko zmizne.
Ničota ovládla moju dušu, ničota ovládla moje telo.
Som prázdna, som plná, som živá, som tu a som ako vetrom nadnášaný papier ľahká.SOm tisícami okov yaťažená, som jediný na celom svete, som v očakávaní nemožného, som nádherne silná, som krásne slabá.
Hviezdy mi čítajú z očí prosby, ktoré stúpajú až k všemocnému nebu a otvárajú ich ako listy,ktoré nepíšem.
Hlasy na mňa kričia, prosia ma, modlia sa ku mne, naťahujú rukz, no ja sa len studeno obraciam im chrbtom.
Ja neviem lietať, prečo?
Ja neviem ničiť,prečo?
ja neviem sa ťa dotýkať, prečo?
Neviem si s nádejou deliť myseľ, neviem si dokola nosiť so sebou lásku. Nemám nič, čo by som ti dala. Nemám nič, čo by som ti vzala. Nemám nič, čo chcem vlastniť. Nemám nič, čo vrátiť sa ti musí.
Nechem nič iné ako nebyť sama.
Chcem sa prechádzať pod lunou, chcem si spievať, chcem byť jedinečná. Chcem mať korene, chcem poznať svet, chcem odpovedať na otázky.
Chcem byť vážená, chcem byť obdivovaná, chcem mať pokoj od ľudskej sleposti, chcem byť dôležitá pre teba. Chcem, aby si ma mala naoyaj rada. Chcem , aby si vedela, že, že.....Tratia s ami slová...Rozkotúlali sa ako gorále.
Sú preč - nečakajú na mňa. Ušli.

Na ktorú ruku dosah mám? Na kedy sa mám pripraviť na smrť? Mlčíš, tvrdíš si niečo, čo ja už dávno viem...Bojiš sa ma? Prečo?

Nechcem byť ukrátená o teba. Chcem s tebou byť, byť a poznať ťa. Nemôžem.
Vpusti ma do tvojho kráľovstva chaosu, nech vidím, čo sa tam schováva, nech viem kto vlastne si. Dotyk tvojej tváre je to, čo mi chýba. SI pre mňa tu alebo sa so mnou hráš?
Mám ťa rada alebo nie? Klameš, klaniaš sa a odchádzaš. Bola len chvíľu...
Odcvála preč na svojom bielom koni hriešnej nevinnosti.Bežím tam zaň, no nikdy som nestihla viac dotknúť sa tváre, len vôňa mi ostala.
Si tu alebo nie? Biely plášť a čierna stuha, papier plný noci, papier plný špiny, papier plný ničoho.
Ťažko sa zdvíhajú nohy, sú ako mŕtve. Ničia ma svojou oddanosťou.Šťastie sa mi hmýri hlavou, uteká odomňa sťa ty. Bojíte sa ma?
neviem svoje city prejavovať, snažím sa...zbytočne. Ostrý šíp zasiahol moje srdce, ja upadám do zabudnutia. Nikdy viac ma nebudeš pamätať.
Klameš čierna duša, nepoznám Vás!
Ani ju, ba ani teba...si ty on či si ty ona?
Mlčím, či ako viem sa mýliť. Som kto?...Kto vlastne som?
Prežívam život, čakám na smrť, nič nechcem od teba ..len vždy pri mne buď, keď srdce túžbou po tebe vzplanie. Prsty blúdia po krásnom tele, hladajúc niečo na úkryt. Boja sa neznáma. No silná priťažlivosť nevpúšťa ich ďalej. Kvapky vody stekajú dole tvárou...mokré, prežívajú, odplavujú nenávisť, lásku, oddanosť, jemnosť, nevinnsoť, otázky...Celú moju dušu berú si zľahka berú preč.
Prenechávam telo osudu....
Možno je ešteplno toho zbytočného. Anjel vzlietol a podal mi ruku, no ja odmietla som jeho krídla a zostala som. Videla som ako plačeš, videla som ťa usmievať sa, no nepoznám ťa. Tvoja tajomnosť am ničí, všetko stráca pomaly svoj význam a ja upadám do zabudnutia. Komu to píšem? Neviem...Dokonalá ríša to pozná. Splyniem s tebou,s ním, ským?
SOm šťastná, som skrytá, som rýchlo uštipnutá jedovatým hadom. Nebránim sa...cítim ako jed do mňa preniká, cítim ako umieram.Čo?
SPlašená rieka pohlcuje obete, ukradnuté myšlienky sa v nej topia. Ryby vyslovujú poslednú vetu apotom je ticho. Voda stojí, zastavil sa čas. Všetko je iné, všetko je tak dokonalé. Nebráň sa zmene.Je krásna ako všetko, čo ťa povznesie vyššie.
Špinavá je moja duša, všetkých si len skúša..ach keby tak bola moja duša taká. Som ticho, mlčím už na vždy. Po strane kvety mi kradmú slová, čítaj z kvetov..to som ja. Šepkaj do trávy, tam mám uši....Počúvaj šum vody.To sú moje myšlienky. Moje oči, tie hľadaj!
Kde ráno slnko ukazuje cestu do raja a kde v noci mesiac s hviezdami si rozprávajú staroveké príbehy, tam...tam mám oči. Pozorujem ťa z výškz dolu na zem.Posielam ti pozdrav z nekonečna. VIem, že ty ho objavíš.
prosím, maj ma rad(A), veď vieš, kto som!Ukáž mi seba. Ľahni si do trávy a splyň so mnou. Nenič ma svojou tajnosťou. Ja neobraciam sa ti chrbtom. Ja navždy všetko budem robiť, čo povieš, čo ukážeš mi, čo v očiach ti prečítam.
Splním, budem tvojim sluhom, tvojim ochrancom, tebou. Započúvaj sa do môjho hlasu, ktorého slová ti vravia pravdu. Ublížiť mi nemôžeš, som už dávno mŕtva. Ke´D budeš čítať ja usmievať sa budem. Ja žiť žijem, no bez teba nechce sami dýchať. Mám ťa rada.