Cukor! a bič.

Všade, kde sa vyskytli problémy, fungovala stará dobrá politika cukru a biča. Prečo ju Izrael nepoužíva aj v konflikte s Palestínčanmi? Niežeby o nej Izrael nevedel, ale mne sa zdá, že to čo používa, je skôr politika menšieho biča a biča. Na cukor ako keby zabudol. Palestínčanov sú státisíce a že by medzi nimi neexistoval nikto, kto by bol ochotný rešpektovať názory Izraelčanov? A aj keby neexistoval, aj tak je treba odmeňovať tých, ktorí sú menej radikálni. Odmeňovať, a nie menej trestať! Lebo je to spravodlivé, zabíjať civilistov, alebo dokonca nevinné deti? Ten, kto toto robí, by sa mal vyhlásiť za nepriateľa Izraela, lebo plodmi jeho činov sú len ďalší a ďalší radikáli. (Koľko asi bolo tých zabitých detí, keď vzniklo také hnutie ako Hamas?) Ako chce Izrael prežiť v mori nepriateľov, ak jeho spravodlivosť nebude väčšia? Ak má Izrael neakú šancu, tak tá spočíva jedine v jeho spravodlivosti. Ak bude vystupovať z pozície sily, nemá šancu.