Keď nie je možné dosiahnuť dohodu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi v riešení veľkých problémov, ako je Jeruzalem a uznanie štátu Izrael, možno by bola možná dohoda v riešení drobných problémov formou niečo za niečo. Obidve strany určite majú dosť námetov, o ktorých by bolo možné rokovať a ktoré by vytvorili atmosféru vzájomnej dôvery.
Problém potratov sa nedá zúžiť len na ich zákaz. Takisto problém morálky sa nedá zúžiť len na zákaz nemorálneho konania. Ide o to, aby spoločnosť bola motivovaná konať morálne, čím by sa okamžite znížila aj potratovosť. A motivácia k morálnemu konaniu súvisí s vytváraním správneho svetonázoru s ktorým by spoločnosť bola stotožnená. V tomto prípade by dokonca aj samotný skutok potratu mohol pôsobiť pozitívne v tom zmysle, že napovie, že tadiaľto cesta k správnemu svetonázoru nevedie.
Nepokoje v Egypte si kde kto vysvetľuje ako islamistickú revolúciu. Lenže fakt, že medzi nespokojencami sú ľudia od islamistov až po liberálov napovedá, že to nie je tak. Dokonca ani po dvoch týždňoch nepokojov sa protestujúci nedohodli, kto by mal nahradiť Mubaraka. Povedal by som, že ide len o akési radikálne šomranie proti vláde a celé hnutie je len mohutnou anarchiou. Súčasná vláda Egypta by sa nemala zľaknúť a nemala by opúšťať pozície, dokiaľ sa opozícia nedohodne na svojom vodcovi a programe zmien. Anarchia nikdy nikomu nepriniesla nič dobré.
Čo by sa stalo keby Izrael uznal Palestínsky štát? Myslím, že nič, ak by ho uznal v hraniciach a za podmienok určených Izraelom. Vtedy by ho dokonca mohla uznať aj OSN. Týmto by sa vyčistil stôl. Izrael by zadefinoval a mohol budovať svoje reálne hranice a Palestína by sa namiesto snívania za Jeruzalemom mohla sústrediť na budovanie svojho štátu v rámci daných obmedzení. Nikto pritom nepovažuje za nemožné dohodu o zmenách hranice na základe medzištátnej zmluvy a vzájomne výhodných podmienok.
Je celkom možné, že Izrael ani nemá v úmysle dohodnúť sa s Palestínčanmi. Svedčí o tom aj odhalenie, že Palestínčania mali ochotu k ústupkom a Izrael sa napriek tomu s nimi nedohodol. Je možné, že Izraelu súčasná situácia vyhovuje a v tom prípade zostáva Palestínčanom len zúfalstvo a oči pre plač.
Moderná spoločnosť by nemala postihovať homosexualitu. Je vyjadrením slobody jednotlivca, ktorá je základom slobody celej spoločnosti.
Izrael pri svojom spôsobe snahy o mier na Blízkom Východe nemôže zabúdať na svetovú verejnú mienku, ktorá je na strane Palestínčanov. Európska Únia, ktorá je na strane Palestínčanov, ale zase nemôže ignorovať vzťah Izraela k Jeruzalemu a jeho nedeliteľnosti. Najlepším riešením by bolo, keby EÚ uznala právo Izraela na Jeruzalem a Izrael, aspoň jeho ľavicové politické strany, by podporili názor EÚ na všetky ostatné problémy vo vzťahoch s Palestínčanmi.
