Situácia na Ukrajine ovplyvní aj budúcu výstavbu diaľnice cez Zemplín

Budúca diaľnica cez Zemplín má potenciál stať sa jednou z hlavných dopravných priorít a získať význam pre celý región.

Situácia na Ukrajine ovplyvní aj budúcu výstavbu diaľnice cez Zemplín
Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Diaľnica D1 sa dnes končí na východnom obchvate Košíc – v úseku Budimír – Bidovce. Pokračovanie ďalej na východ nie je naprojektované. Čo sme zvykli vidieť a počuť od štátu od pádu socializmu? Že vôbec nestavia diaľnice východne od Košíc. Za 10 rokov štát investoval do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest celkovo 7,7 miliardy eur, na Zemplín z toho išla nula. Chcem pripomenúť, že v tomto regióne žije 8 percent populácie celého Slovenska, okolo 430 000 obyvateľov.

Je potrebné zdôrazniť, že diaľnica na Ukrajinu je súčasťou základnej siete medzinárodných koridorov TEN-T. Slovensko sa EÚ zaviazalo svoju časť tejto siete dobudovať do roku 2030. Občianske združenie „Diaľnica na Zemplín“ iniciovalo v mesiaci august meranie hustoty dopravy v obci Dargov. V priemere prejde obcou Dargov v Košickom kraji 19 717 áut za jeden deň. Výstavba diaľnice D3 na Kysuce alebo rýchlostnej cesty R2 Mýtna - Lovinobaňa sa začala pri intenzite 11 000 vozidiel denne. Obyvatelia žijúci na východe sú v stave, že denne v tomto regióne prejde 20 000 vozidiel a s prípravou dokumentácie sme len na začiatku. Musím dodať, že pokiaľ sa do roku 2030 nezačne s výstavbou diaľnice smerom na Ukrajinu, bude v týchto úsekoch na cestách prvej triedy jazdiť denne 30 až 35 000 vozidiel. Karpatský región, do ktorého spadá aj územie Košického kraja, je v súčasnosti najuzavretejší, aký kedy bol od prvej svetovej vojny. Dostať sa z Košíc do Kyjeva trvá autom až 12 hodín, navyše v súčasnosti na tejto trase neexistuje žiadne priame vlakové spojenie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po tom, ako došlo k vojne na Ukrajine, diaľnica z Kyjeva  smerom na Slovensko do Košíc v dohľadnej dobe pravdepodobne nebude. Ukrajinci však ešte pred konfliktom rozbehli veľké opravy svojich zanedbaných ciest, chystali veľké investície do diaľnic smerom k EÚ a nedávno získali 900 miliónov cez pôžičky a garancie od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Tieto peniaze však plánovali použiť na generálnu opravu autostrád medzi trojmiliónovým Kyjevom, miliónovým čiernomorským prístavom Odesa a ešte na vybudovanie severného obchvatu Ľvova medzi Kyjevom a Poľskom.

Ukrajinci si uvedomujú, že je výhodné sústrediť sa na budovanie diaľnic medzi Kyjevom a krajinami s ktorými susedí na svojich západných hraniciach. Na rozdiel od Slovenska, na poľskej strane ich už čaká súvislá diaľnica, po ktorej sa dostanú až do Nemecka. Táto okrem toho zo severnej strany obchádza hlavný hrebeň Karpát. Ukrajinci pred vojnou boli oveľa ďalej v príprave diaľnic do Poľska. Dnes sa diaľnica z Kyjeva končí pri meste Rivne. Plán bol budovať nadväzujúcu cestu za 2 miliardy eur od tohto mesta po štátnu hranicu s Poľskom, pričom malo ísť o plnohodnotné diaľnice podľa medzinárodných štandardov. Súčasťou trasy mal byť aj obchvat Ľvova, ktorý sa mal stavať s pomocou Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Zvyšok mal ísť cez projekty verejno-súkromného partnerstva. Vojna na Ukrajine však po dobu prebiehajúceho konfliktu dané plány zmarila.

SkryťVypnúť reklamu

Mapka ukrajinského portálu Hromadske. Diaľnica z Kyjeva končí pri meste Rivne.
Mapka ukrajinského portálu Hromadske. Diaľnica z Kyjeva končí pri meste Rivne.  (zdroj: HROMADSKE)

Pre slovenskú vládu je dôležité vedieť, že Ukrajinci budú mať určite v povojnových časoch snahu pokračovať v tom čo naštartovali s nástupom administratívy prezidenta Zelenského. Slovensko a Maďarsko by mali mať aktívnejšiu snahu v dohľadnom čase prepojiť sa so Zakarpatskom, kde žije okolo 2 miliónov obyvateľov aj s utečencami z východných častí krajiny. Krátka nížinná diaľnica na pomedzí troch krajín by mala ísť z Maďarska na Slovensko a bývalé územie Uhorska a neskôr Československa sa tak diaľnicou môže pripojiť ku krajinám, ku ktorým kedysi patrilo.


Do budúcna bude potrebné vzhľadom na aktuálne udalosti na Ukrajine venovať sa aj otázkam a možnostiam využitia financií od Európskej únie na dobudovanie tohto diaľničného úseku na východe až po ukrajinské hranice. Cesta I. triedy medzi Košicami a Michalovcami je totiž už teraz absolútne preťažená. V pozitívnom svetle zarezonovali aj najnovšie vyjadrenia ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala, ktorého rezort už danú tému komunikuje aj so svojimi rezortnými kolegami v Poľsku a na Ukrajine. Ide nepochybne o kroky, ako pomôcť budúcemu budovaniu Ukrajiny tým, že sa posilní nielen diaľničná, ale aj železničná infraštruktúra i tovarové prekladiská.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa ministra dopravy Doležala sa totiž tovarové toky na istý čas otočia zo západu na východ, keď sa jedného dňa bude Ukrajina obnovovať. Ministri dopravy spomínaných krajín by mali zjednotiť svoj postoj, ktorého výsledkom bude určite aj snaha a tlak na Európsku komisiu, aby vyčlenila možno mimo známych existujúcich rámcov, čiže štrukturálnych fondov a plánu obnovy, ešte nejaký extra balík práve pre susedov Ukrajiny. Takto by sa mohli podieľať už aj na nepriamej obnove tejto krajiny formou posilnenia infraštruktúry.

Úsek diaľnice D1 Bidovce-Štátna hranica SK/UA, ktorý spadá do medzinárodného dopravného koridoru Dunaj-Rýn, má strategický význam pre európsku bezpečnosť. Až 93% vojenskej dopravnej siete sa prekrýva s transeurópskou dopravnou sieťou  (TEN-T), teda so strategickými dopravnými koridormi. Severoatlantická aliancia dlhodobo kritizuje nedostatočné podmienky pre vojenskú mobilitu v EÚ, a preto sa v spolupráci s EÚ v roku 2018 rozhodli v tejto oblasti úzko spolupracovať a spoločne navrhli opatrenia na zlepšenie vojenskej mobility a vznikol Akčný plán vojenskej mobility.  Efektívnej vojenskej mobilite v súčasnosti bránia fyzické, právne a regulačné prekážky, ako napr.: Nekompatibilná dopravná infraštruktúra.

SkryťVypnúť reklamu

Svoju pozornosť by som chcel upriamiť aj na Nástroj na prepájanie Európy (anglický názov Connecting Europe Facility, ďalej len „CEF“), ktorý predstavuje komunitárny program Európskej Únie, ktorý umožňuje financovať prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí (ďalej len „TEN-T“) v sektoroch dopravy, energetiky a telekomunikácií .Na prekonanie týchto prekážok sa v rámci osobitného  Nástroja na prepájanie Európy („Connecting European Facility“  - CEF) 2021-2027 navrhlo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry  s dvojakým použitím  (civilno-vojenským)  a je vyčlenených 6,5 miliardy eur. V sektore dopravy je cieľom programu CEF vytvoriť nástroj pre realizáciu európskej politiky v oblasti dopravnej infraštruktúry. Zameriava sa najmä na podporu investícií do budovania novej dopravnej infraštruktúry v Európe alebo obnovu a modernizáciu existujúcej dopravnej infraštruktúry. Cieľom tohto nástroja je prispôsobiť európsku dopravnú sieť vojenským požiadavkám a zlepšiť vojenskú mobilitu v EÚ.  Slovensko svojím geografickým umiestnením predstavuje dôležitý tranzitný bod pre vojenské presuny a jeho participácia v tejto oblasti sa stáva nevyhnutnou.

Spojenie Ukrajiny so Zemplínom by bolo potrebné v blízkej dobe naštartovať, keďže úseky D1 smerom na Ukrajinu sú dôležité  aj z geopolitického hľadiska. Mestá ako Michalovce a Trebišov sú 14. a 26. najväčšie mestá na Slovensku, pričom kúsok za hranicou sú zase Užhorod a Mukačevo, veľké asi ako náš Prešov. Neustále odsúvanie dobudovania diaľnice D1 Bidovce – Vyšné Nemecké predchádzajúcimi vládnymi garnitúrami by sa mohlo stať už čoskoro teda minulosťou. Naopak situácia na Ukrajine začína meniť situáciu v našom najvýchodnejšom regióne na jednu z hlavných dopravných priorít.  Je potrebné si uvedomiť, že v dohľadnej dobe budeme mať povojnové časy v ktorých bude dôležité prehodnotiť aj nazeranie na rozvoj infraštruktúry a s tým súvisiaceho obchodu vo východných regiónoch Slovenska. Po ukončení vojnového konfliktu s Ruskom sa totiž očakáva masívna obnova Ukrajiny, pre ktorú bude nevyhnutná kvalitná cestná infraštruktúra pre kamiónovú dopravu v susediacich štátoch, vrátane Slovenska.

Miloš Svrček

Miloš Svrček

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som otec rodiny a právnik. Právnik, ktorý sa rozhodol napriek všetkému zostať na Slovensku. Chcem zverejňovať svoje postrehy a veci, o ktorých viem a tým pomáhať zlepšovať spoločnosť na Slovensku.V minulosti som pracoval na Ministerstve dopravy a výstavby SR v pozícii projektového manažéra, pričom diaľnice, železnice a celkovo doprava ma zaujímali od čias keď som bol ešte malým chlapcom. V súčasnosti som poslanec NR SR, člen Ústavnoprávneho výboru a Stálej delegácie NR SR pri OBSE. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu