Po troch mesiacoch úmornej nočnej práce v supermarkete a dennej práce v údržbárskom tíme v lokalite Outer Banks v Severnej Karolíne, nám skrsol nápad precestovať USA, od východu na západ a späť do New Yorku. Plánovanú posádku na tento výlet som tvoril ja, kamarát Rasťo a dve dievčence Evička a Češka Martina. Výlet sme chceli absolvovať na našom autíčku, vtedy 10 ročnom Ford Tempo so štvorlitrovým benzínovým motorom, ktorý sme kúpili ešte na začiatku nášho pracovného pobytu v bazári za 1000 dolárov (vtedy bol kurz voči slovenskej korune 1 USD = 48 SKK). Pred cestou sme nič nechceli nechať na náhodu a tak sme si nechali autíčko preklepnúť v servise, kde boli zistene iba dve závady. Prvá závažná bola netesnosť chladiča a druhá banálna chyba spínača pravej smerovky. Keď sme sa dozvedeli cenu práce tejto výmeny, tak sme na autorizovanú opravu rýchlo zabudli. Na poslednú chvíľu sme kúpili chladič za cca. 20 dolárov a vymenili ho na dvore pred domom. Na spínač smerovky neostal čas a tak s vedomím, že pravá smerovka nie je až tak dôležitá ako ľavá sme sa vybrali na cestu, ktorú sme odhadli na cca. 7000 míľ.
Etapa A: Stredovýchod USA, štáty Severná Karolina a Tennessee.
Prácu v supermarkete sme symbolicky ukončili k výročiu pádu WTC 11.9.2002 a nasledujúci deň sme už „rezali vzduch" smerom na západ. Východzie miesto nášho putovania bolo mestečko Kill Devil Hills, NC a cieľ bol New York city, NY o 22 dni neskôr. Navigácie v roku 2002, boli nedostatkovým tovarom dokonca aj v USA a tie čo sa dali komerčne kúpiť boli drahé a mapy nepresné, preto sme navigáciu ponechali na klasiku Auto Route Atlas 2002 v tlačenej forme z Wallmartu za 7 USD. Musím vyzdvihnúť úroveň kartografie a značenia ciest v USA, nakoľko sme sa na ceste stratili iba raz, aj to v pohraničí s Mexikom, ale o tom až neskôr.
Organizácia cesty spočívala v tom, že sa budeme striedať v šoférovaní po cca.6 hodinách, prípadne v kratšom intervale, v závislosti od únavy. Tento harmonogram som hneď v prvú noc narušil ja, nakoľko som v noci o 23:00 prebral riadenie auta v okolí mestečka Asheville,NC ktoré bolo vstupnou bránou do pohoria Great Smoky Mountains. Po serpentínach som vydržal šoférovať necelé dve hodiny a potom z obavy mikrospánku som to radšej zapichol na odstavné parkovisko a nechal sa vystriedať. V tej dobe sme mali za sebou cca.500 míľ a dá sa povedať že jeden štát Severnú Karolínu. Prejazd touto krajinou bol dosť stereotypný, kde okrem miest Raleigh a Greensboro nebolo čo k videniu (a to som ešte netušil aká nuda bude na ceste cez prérie v Nebraske a Iowe).
Otázku ubytovania a hygieny sme mali vopred dohodnutú podľa kľúča: denné svetlo využívame na pozorovanie okolia, výlety a zážitky, následnú noc spíme v aute (štyria ľudia a gitara), nasledujúci deň je opäť výletný a potom noc strávime v hoteli. Takže z tohto je zrejme, že každú druhú noc sme spali „civilizovane" v hoteloch, kde sa nám dostalo aj patričnej hygieny. Tu chcem spomenúť aj také malé klamstvo, ktoré sme praktizovali a za ktoré sa teraz aj trošku hanbím. Ale vtedy, keď sme šetrili peniažky ako sa len dá mi to pripadalo tínedžersky prijateľné. Trik spočíval v tom, že na noc sme volili hotely typu B&B ako napr. Days Inn, Travelers Inn, ktoré mali recepciu oddelenú od vstupu do izieb. Auto sme zaparkovali mimo dosah zorného poľa recepcie a baby so svojím šarmom išli booknuť izbu pre dvoch s podmienkou, že musí byť na prízemí. To z dôvodu, aby sme sa tam mohli s Rasťom „vtiahnuť" a vyspať sa zadarmo. Táto metóda nám ušetrila pár stoviek dolárov, ktoré som potom „nechtiac" prehral v kasíne vo Vegas. Teraz je už neskoro sypať si popol na hlavu.....
Ale vrátim sa späť k cestovaniu. Po striedačke v Smoky horách som na zadnom sedadle zaspal a iba cez zalepené oči som videl svetlá mestá Knoxville v štáte Tennessee. Zobudil som sa až na hlasné "híkanie" šoféra, ktorému sa otvorila panoráma mesta Nashville, TN. Po tomto preľaknutí som už oka zažmúriť nedokázal a tak som sa kochal svetelnou hrou mrakodrapov, ktoré som pozoroval z autá rútiaceho sa diaľnicou Interstate 40 do neznáma. Štát Tennessee mi pripadal rovnaký ako Severná Karolína, nečudo veď doposiaľ sme všetko pozorovali iba z okna Fordu. Celú cestu týmto štátom som myslel na mesto, ktoré nás očakáva, kde prvý krát uvidím najznámejšiu rieku USA Mississippi o ktorej som čítal ako žiačik povinnú literatúru od Marka Twaina. Memphis je taktiež rodiskom hudobných žánrov ako sú blues, soul, rock n´roll, kde svoju kariéru začínali také esá ako B.B.King, Elvis, Roy Orbison, Aretha Franklin atd. Po príchode do Memphisu nás vítala Pyramid Arena, ktorá je neprehliadnuteľná. Nakoľko sme Memphis križovali v ranných hodinách, pripadalo mi toto mesto ako vyľudnené, bez nejakej iskry a mali sme z neho pocit smutného, pochmúrneho mesta s obrovskou populáciou afroameričanov. Tieto pocity pramenili asi z toho, že sme od neho očakávali viac ako mohlo ponúknuť, že sme si ho zidealizovali a vysnívali. No sny sa nestretli s realitou. Možno, keby sme mali čas tam ostať v noci a zažiť blues atmosféru na nejakej slávnej uličke, bolo by to lepšie ale bohužiaľ itinerár nepustil a ak sme chceli stihnúť lietadlo v New Yorku, museli sme chtiac-nechtiac ísť. ť.
V ďalšom pokračovaní napíšem trošku o ceste cez štáty Arkansas, Oklahoma, Texas, čím vlastne ukončím etapu štátov, ktoré nám toho veľa neponúkli (i keď určite nádherne miesta v sebe skrývajú), no my sme na ne nemali v našom itinerári dostatok času.
