Zasurmili surmity, volajú do boja!
...Tu-turu-rú...Avšak fajka paradoxne zhasína a idealizmus skoroužneštudentov eštenematrixákov sa rozplýva ako atrament vyliaty do tatranského potoku. A ten dáva studenú hypotekárnu sprchu, ktorú žial mnohí mladí pociťujú dennodenne. Uff, to by bol perex. Za bránou blogovej diskusie mi reagovalo mailom na môj pilotný článok (TU) zopár ľudí, ktorí sa vedia k tejto problematike podstatne lepšie vyjadriť, ako ja sám. Mladí, šikovní, ale rodinou nezabezpečení a tak si otázku životného priestoru riešia z vlastných zdrojov, ako inak. Jeden taký príbeh s hlavou a pätou uverejňujem v zhustenej a mierne zmoderovanej forme (samozrejme s povolením autora):
Ahoj Imro,
dúfam, že Ti môžem tykať [môžeš]. Tvoj článok o "matrixe" ma v prvom rade zabavil, v druhom poriadne nasral na Teba, a finálne som zostal nasratý na seba a celý tento svet a jeho setup. Patrím k tým, ktorí na seba každý deň berú masku matrixového snaživca, ktorý v práci exceluje (až mi je blbé použiť toto slovo) podanými výsledkami, všetkých naokolo sa snaží motivovať prázdnymi slovami o customer satisfaction, asi tak ako si písal v članku. Je mi z toho úplne zle, každú minútu rátam koľko ešte do víkendu, aby som sa aspoň na dva dni úplne vypojil z tejto pakárne a v pondelok vo výťahu zase nahodil úsmev o začal o "hot biznis topics". Problém je ten, že toto je podľa mňa jediná možnosť ako zarobiť dnes peniaze. Máme totiž na krku 30ročnú hypotéku a ver mi nie je to sranda byť mesačne pod tlakom kde nahrabem skoro 30 litrov ak by som náhodou ja, alebo manželka došli o prácu. A to je na PAKÁREN!!! Najradšej by som išiel robiť niečo normálne ,ale čo mám robiť, zamestnať sa v automobilke a brať plat rovní polovici mojej splátky hypo tak ako pí`seš vo svojom článku? Alebo donekonečna žiť v očakávaní, že mi bude raketovo rásť plat a hypotéku splatím vždy počas cyklu vopred ako ma teta v banke pred 5 rokmi presviedčala, že to majú vyrátané, že to tak na slovensku bude, že analytici majú "model"? K**va ja nechcem takýto život, kde si človek nemôže ani ulaviť počas tridsaťročného behu, lebo sa musí báť, že by sa pritom po... A to nehovorím o zakladaní nejakej rodiny.
atď. atď. atď.
Nechcem zo svojho blogu zakladať poradňu časopisu Život a preto nezačnem tento odsek v zmysle "Ahoj Julo, vďaka...". Podľa mňa je už vobec zaujímavé, že si človek vie tento existenčný problém uvedomiť. A nemyslím tým tú závratnú hypotéku, ale fakt, že ony a dlhodobé úvery vo všeobecnosti ovplyvňujú osobnosť človeka a vôbec spôsob jeho zmýšlania a fungovania v tomto rýchlom svete. A ľudia, ktorí si takéto niečo nevedia ani uvedomiť a štastne si hovejú vo svojom matrixe? Mravenci... Ale nech skúsia poradiť čitatelia v diskusii.
Zostáva pre mňa záhadou, že dodnes neexistuje v rámci slovenského internetu centralizovaný priestor na diskusiu o problémoch dnešných firiem, jobov, skúsenostiach z pohovorov, alebo úrovniach zamatrixovania jednotlivých zamestnávateľov. Nemyslím, tým facebook a podobne. To je ako písať o Matrixe v matrixe. Preto sa týmto témam aspoň okrajovo a subjektívne budem venovať tu, na svojej digitálnej hrudke. A o bankách už nateraz pssst.
Váš verný astronóm,
Imrich Šykavka
(totiž, rád pozorujem hviezdy, i keď síce len ďalekohľadom svojho vysokého veku, a z prítmia pomaly nastupujúcej senility).
