Dôchodca tápajúci v informačnej spoločnosti a jej výdobytkoch, nadšený idealista, niekedy realitou potopený utopista, svojimi fotografiami na počudovanie okolia stále neodradený a najmä neodradný fotograf. To som ja, Imrich Šykavka, človek milión, medzi študentami na fakulte kedysi známy aj ako "Šukavka".Vitajte do mojho sveta! Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
To, že zamestnanci marketingových oddelení mobilných operátorov sú prehnane kreatívni som tušil už dávno, ale vymyslieť hlasový paušál bez "dát" pre nepočujúcich hraničí s poriadne štavnatým čiernym humorom.
To, čo si k nám konzumentom dovoľujú slovenské reťazce je absolútna drzosť. Predávajú nepredateľné v snahe ošidiť slovenského spotrebiteľa, ktorý zásadne nevie rozoznať kvalitu (keďže ju v živote nevidel) od potravín vhodných akurát tak do válovov na farmách.
Čo ak sa spojí teória relativity a slovenská politická scéna aneb budeme prepisovať zákony v zbierkách (a možno aj fyzikálnych).
Zopár fotiek sprostredkujúce atmosféru vinobrania v Pezinku medzi 16-18.9.2011. Tak ako každý rok, našiel sa burčák sladký, trpký, číry, mútny a občas dokonca aj taký z hrozna, takže celkovo bola spokojnosť. Ostatné posúďte z fotoreportáže ;-)
Dnes sme sa so ženou vybrali na prechádzku na Zlaté piesky v domnieky, že si tam v nejakej príjemnej reštaurácii pochutnáme pri večeri s výhľadom na vodu. K nášmu veľkému prekvapeniu sme namiesto zrekonštruovaného areálu tak ako by sa patrilo na hlavné mesto členského štátu EU našli socialistický inkubátor s lokálnou anomáliou pozastaveného časopriestoru. Však zhodnoťte sami!
Mám novú palicu, takú šikovnú šedú s červeným odrazovým sklíčkom na zadnej časti, takže som snáď teraz viac viditeľný. V sobotu sme sa so ženou pobrali ju vyskúšať na prechádzku do bratislavského centra. Zavítali sme na vianočné trhy na Hlavnom námestí, "reku" okúsime dobroty, ktoré na nás z každého rohu číhajú. Ušetril som tento týždeň na froté botách. Totiž staré sa mi rozlepili na prvom snehu, ale na veľké prekvapenie mi dali rovno v záruke nové. Hneď 50 euri vo vačku. Hor sa teda do kačice!
CHA a mám vás. Články do blogu píšem, lebo sa ako dôchodca doma nudím a nemám čo robiť. Mojou doterajšou motiváciou bolo poraziť najvyššiu latku v čítanosti a v "top karme" ;-) Tentokrát si avšak beriem na seba úlohu úplne inú a ťažšiu. Odkladám zbrane kontroverznosti, či provokácie bokom a vystrojím sa tentokrát výnimočne varechou. Plánujem totiž uspokojiť vaše vyhladované bruchá a predstaviť vám svoje obľúbené jedlo.... "Buffalo chicken wings". Nečakám, že z toho potečie karma, ale každý komu pri čítaní potečú aspoň slinky, nech klikne na Facebook like ;-))
Vážení čitatelia, včera som sa stal svedkom zaujímavého paradoxu. Článok o ďalšom fungovaní p. Vášaryovej TU mal tuším najviac nastúpanej karmy za daný deň, diskusia nabrala celkom dobré obrátky, ale napriek tomu som obrdžal po súkromnej (emailovej) linke nepreháňam asi 30 emailov, na tému zhruba, že:
Počas prezidentských volieb v roku 1999 sa pani Vášaryová nechávala v médiach často krát počuť ako plynulo ovláda nemčinu, angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, chorvátčinu, francúzštinu a čestinu. Tá posledná tento rok z repertoáru akosi vybehla. Zdá sa totiž, že ľudia konečne pochopili, že je to asi taký nezmysel ako uvádzať srbčinu a chorvátčinu osve, pokiaľ samozrejme nejde o súdneho prekladateľa. ;-)
Blíži sa koniec roka a s ním okrem vianoc vo väčšine "globálnych" firiem prebieha vyhodnocovanie polročných cieľov. Do rúk sa mi dostala exkluzívna videonahrávka ukazujúca ako takýto rozhovor nerobiť ;-) Zamestanci nech si vychutnajú a manažéri poučia. Pozerajte na www.makajte.sk/pohovor. Následne si v článku dole povieme bližšie o jednotlivých motivačných nástrojoch.
Včera po návšteve filmu wallstreet 2, ktorého pointa sa celá točila okolo pojmu "moral conflict" som sa večer pokúšal zamyslieť nad tým, čo takýto morálny konflikt znamená v prostredí slovenského post-socialistického kapitalizmu.
Že som naposledy sľuboval, že napíšem niečo o bankách? ...že tam to je údajne ešte silnejšie kafčo? To som kedy sľuboval? Na to si teda skutočne nepamätám, ako by som aj mohol, kedže sa naše milé banky o nás tak krásne starajú a úpenlivo dbajú o ten správny stav nášho bežného či úverového účtu. Ony totiž sami najlepšie vedia aké je ideálne dispo toho či onoho účtu a keď ho aj náhodou neštastník z prémii vyradostený (employus bonusis, dnes už takmer vyhynutý to druh) prekročí, šup ho s mastnou splátkou tridsaťročnej vojn...ehm sorry, hypotéky. Niekedy ani sám neviem, ktoré z tých dvoch je horšie. Zavelme teda na protiútok!
Žeby do Matrixu? Neviem, či problém takzvaných "pseudo-pozícií" v "pseudo-firmách" je téma, ktorú treba rozdiskutovať v globálnom merítku, alebo to je len špecifikum našej krajiny respektíve regiónu, ktoré tu azda zaparkovalo ako pozostatok postsocialistickej eufórie (~rané devädesiate roky, džogingy na burze vo Vajnoroch, chutný USA hotdog s kapustou, o ktorom v Amerike nikto nikdy nechyroval a podobne). V každom prípade tento jav a či skôr zjav je tu teraz, ovplyvňuje podľa môjho subjektívneho pozorovania väčšinu mladých, produktívnych ľudí, ktorí sa často stávaju tak neoddeliteľnou súčasťou virtuálneho matrixu, že pomaly ale isto strácaju kontakt s reálnym svetom, jeho problémami a potrebami. Ale poďme pekne po poriadku...
