Bolesť a slzy

Slzy, sú týmliekom spásnym!

Bolesť v dušihasia sebou,

hasia vodou,slanou nehou,

ktorá vlažíbozkom zvláštnym.

Raz len letmým a raz s vášňou

dušu bozká chlácholí

aby strasti ľudských svetov

v slanom mori stonali.

Stonali, hlasným hlasom kričali

V samote a tichu prázdnom

Ako krv na snehu jasnom

V tom krásnom tichu žiarili

V slzách myseľ opustili,

naspäť nikdy nevkročili,

naveky sa utopili,

v soľných chodbách poblúdili.

Škoda že klamstvom sa kŕmi srdce,

keď verí že slza bolesť zmece.

Skôr ako vyschne slza z rias

ta hrozna bolesť je tu zas.