Čo je ľahšie a čo je ťažšie?

Prečo je niekedy ľahšie urobiť "ťažšiu" (nielen matematickú, ale akúkoľvek zložitejšiu) vec, ako takú banálnu "ľahšiu" verziu? Prečo sa mi zdá ľahšie poradiť druhým a sama pritom neviem niekedy kam z konopí? Prečo sa niekedy dokážeme porozprávať s úplne cudzími ľuďmi a tým najbližším nedokážeme povedať, čo cítime, čo nás trápi? Prečo sa bojíme odhaliť svoju dušu a srdce pred druhými? Prečo sa tak častokrát bojíme ukázať svoju slabosť?

Je to preto, že každá minca má dve strany? Bojíme sa, že tak ako nám môže niekto pomôcť, tak nám môže aj ublížiť. 

Bojím sa bolesti, akejkoľvek a nemám ju rada, hoci viem, že po búrke vyjde slnko. Keď nie dnes, tak zajtra. 
Nerada ukazujem svoju zraniteľnosť, svoje slabiny, hoci sú mojou neoddeliteľnou súčasťou. Pretože nechcem byť tým fackovacím panákom, na ktorom si dokazujú, akí sú oni lepší, ... .

Niekedy sa mi stáva, že hoci viem, že by som to tak nemala urobiť, tak to urobím, lebo sa mi to zdá ľahšie ako to urobiť podľa toho, čo cítim. Ale aj tak potom sa mi to vráti naspäť. Človek nemôže ísť sám proti sebe, aj keby išiel proti druhým. Musí veriť tomu, čo robí a ako to robí.

Mnoho otázok a mnoho odpovedí. Človek si ich kladie denne. Hoci nie vždy si dokáže odpovedať, tie odpovede sú a sú v ňom, pretože sú súčasťou jeho a sú skryté v otázkach.

Niekedy mám takú noc, že nemôžem zaspať. Hlava je plná rojacich sa zamyslení, plánov, cieľov, radosti, ... .
Aj tá dnešná bude asi taká.
Tak peknú dobrú noc.