Sylvia Jurikova
Po búrke
Každé ročné obdobie má pre mňa svoje určité čaro. V lete je to hlavne po búrke, keď vidieť dúhu.
Som človek idúci svojou vlastnou cestou, dosť často proti prúdu. Zoznam autorových rubrík: medziľudské vzťahy, cesta do hlbín duše, Súkromné, Nezaradené
Každé ročné obdobie má pre mňa svoje určité čaro. V lete je to hlavne po búrke, keď vidieť dúhu.
Dnes, keď som čakala spolu s druhými mamičkami na naše ratolesti, ktoré sa práve jašili na tanečnej, tak jeden nezbedník - mladší brat tanečníčky, nechtiac skončil na zemi. A keďže sa mu to asi nepozdávalo, tak spustil plač. Popritom ako ho jeho mama upokojovala, snažili sa aj ostatní prispieť a padla veta: Chlapi predsa neplačú. A keď tak iba dvakrát do roka.
Prečo píšem tento list, aj keď ho možno nikdy nebudeš čítať? Možno preto, aby som dala na papier všetko, čo ma trápi a už sa k tomu nikdy nevracala.
Nedávno sme sa sa s jednou známou zastavili v jednej predajni obuvi. A to Vám poviem, bola som veľmi príjemne prekvapená.
Ako každý gurmán, aj ja sa ľúbim dobre napapkať. Výber a ponuka jedál záleží od obsahu mojej chladničky, prípadne miesta, kde ma hlad zachytí(chladnička mojich a manželových rodičov). Zn.:Zjem všetko, čo nezje mňa asi hovorí za všetko.
Tak už to mám za sebou a môžem sa tešiť na budúci rok. Pýtate sa na čo? No predsa tohtoročnú dovolenku. Strávila som ju so svojou rodinou (manžel a dcéra) na Slovensku v Liptovskom Jáne.
Priznám sa, že už od malička som bola taká gulička. Mamina dobre varila, ešte lepšie piekla (a to nielien pre nás), takže sa tie kilečká nejako na mne nabaľovali. A keď k tomu pridružím nie veľmi vrúcny vzťah k pohybu ako takému, tak to malo za následok úctihodné miery a ešte úctihodnejší počet kg. Na sebavedomí mi to rozhodne nepridávalo, tak som sa rozhodla s tým seknúť a poviem Vám, stálo to za to. Teda ten výsledok.