Už si ani poriadne nepamätám naše prvé stretnutie, hoci to nebolo až tak dávno. Ten deň bol pre nás iný ako dni predchádzajúce a nasledujúce - nové prostredie, noví ľudia, ... Postupom času sme si na seba postupne zvykali a snažili sa prispôsobiť ďalším zmenám, ktoré nastali. Bola som staršia ako Ty a ostatní, tak som si myslela, že Vás môžem poúčať. Neskôr som prišla na to, že aj ja sa môžem veľa naučiť. A možno aj to bol určitý dôvod, že som v Tebe videla konkurenciu - niekoho, kto bol možno lepší a šikovnejší ako ja. Vtedy mi bolo zaťažko priznať, že je niekto lepší a šikovnejší odo mňa. Teraz už viem, že aj keď nie som ten TOP, tak ak si nastavím to správne zrkadlo a budem úprimná k sebe, tak len vtedy môžem ísť ďalej.
Mnohokrát som sa trápila aj tým, ak ste si mi niečo vyčítali a doberali si ma. Dnes už viem, že aj keď hoci nie vždy to bola pravda, tak to najlepšie, čo môžem vždy urobiť, je poučiť sa z toho. Myslíš si, že som príliš ukecaná a podobne, ale to nie je pravda. Lebo tie najdôležitejšie veci som nikdy nepovedala, ani o sebe ani o druhých.
Často som sa trápila, prečo to medzi nami nie je iné - lepšie. Myslela som si, že je to len moja vina. Ale už aj vtedy som cítila, že hoci sme si blízko, aj tak sme si ďaleko. Medzi nami bola ako keby taká určitá vzdialenosť, videla som Ťa za hradbami, za múrmi, za ktoré som sa nedostala.
Ja viem, že aj dnes to bolo so mnou ťažké, ale nemala som chuť baviť sa a možno som bola taká, aká som byť nemala, tak sa ospravedlňujem. Som však taká, aká som, a možno ma trápilo aj to, že Ti možno bolo jedno, kto som a čo som. Možno to nebolo vidieť, ale ja som dávala to čo som dávala, a to isté som aj očakávala. Teraz už viem, že keď dávam, nemôžem očakávať nič.
Možno je to už jedno, ale ako som minule povedala, len od nás to závisí, čo nám budúcnosť prinesie. Nechcem Ti nič vyčítať, chcem Ti len zaželať, aby sa Ti splnilo všetko to, čo si želáš.
