S obavou či sa nám ju podarí podať zrozumiteľne, lebo jej súčasťou je aj veľa chémie a biochémie, vedných disciplín, ktoré nepatria medzi obzvlášť obľúbené.
Blog bol prijatý priaznivo. Povzbudilo nás to v uvedenej téme pokračovať.
V organizme človeka prebieha neustále a súbežné odbúravanie (katabolizmus) a syntéza (anabolizmus) tukov – lipidov (súvislosti s ľudským organizmom sa používa rovnocenne aj názov lipidy). Hlavnou katabolickou dráhou je beta-oxidácia mastných kyselín (tiež β-oxidácia) v mitochondriách a peroxizomálna beta-oxidácia (β-oxidácia) v peroxizómoch (súčasti buniek). Dominantnou anabolickou dráhou je lipogenéza (syntéza mastných kyselín).
Energetický profit zmetabolizovaného gramu tuku je 38,94 kJ (kilojoulov), čiže 9,3 kcal (kilokalórií). Dôležitým faktorom je vznik veľkého množstva molekúl ATP (adenozíntrifosfát - niečo ako „energetická konzerva“ organizmu, využiteľná vtedy a tam, kde to telo potrebuje).
Pre ilustráciu, jeden gram bielkovín a sacharidov, pokiaľ ich organizmus využije výlučne iba na tvorbu energie, je pre obe uvádzané výživové zložky menej ako polovica, čiže 17 kJ, resp. 4,1 kcal.
Sústredeným bádaním sa prišlo na to, že mastné kyseliny majú rôzne biologické účinky na organizmus človeka. Najväčšmi zaujali tie, ktoré majú dvojitú väzbu umiestnenú na treťom a šiestom atóme uhlíka, počítajúc poradie od omega konca molekuly. Preto sa volajú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny (tuky), obr. 2.
Nasledovalo obdobie, kedy boli ω-3 a ω-6 podrobené početným a rozsiahlym analýzam. Dnes ide o najprebádanejšie mastné kyseliny. Ich význam pre ľudský organizmus je kľúčový a mnohoraký.
Podstatným faktom je, že obe formy sú pre človeka a jeho výživu nenahraditeľné. Vrátane esenciálnych mastných kyselín, ktoré sú v ľudskej výžive nevyhnutné, lebo náš organizmus nemá k dispozícii enzýmy, vďaka ktorým sa syntetizujú. Preto ich musí bezpodmienečne denne dostávať v strave.
Medzi esenciálne mastné kyseliny patrí kyselina linolová (ω-6), má 18 uhlíkovú molekulu a dve dvojité väzby, kyselina alfa-linolénová (α- linolenová, ω-3, ALA), má 18 uhlíkovú molekulu, tri dvojité väzby, kyselina gama-linolénová (γ-linolenová, je ω-6, má tiež 18 uhlíkovú molekulu a tri dvojité väzby).
Niektorí medzi esenciálne mastné kyseliny zaradzujú aj kyselinu arachidonovú, ale podľa väčšiny autorov táto nespĺňa podmienky, aby bola uznaná ako esenciálna, lebo si ju ľudský organizmus dokáže sám syntetizovať z iných mastných kyselín, pomocou v tele bežne dostupných enzýmov, čo v prípade skutočných esenciálnych neplatí.
Esenciálne mastné kyseliny musia byť nielenže stále dodávané stravou ale aj v správnych pomeroch (písali sme o tom v predchádzajúcom blogu). Lebo napr. neprimeraný nadbytok ω-6 oproti ω-3 môže spôsobiť zastavenie tvorby a účinku enzýmov, ktoré zabezpečujú tvorbu (syntézu) ďalších dôležitých látok (metabolitov).
Z esenciálnej kyseliny alfa-linolénovej, ALA, sa v organizme, pôsobením enzýmov, tvorí kyselina eikosapentaénová (EPA), ktorá má 20 uhlíkový (C) reťazec, 5 dvojitých väzieb a dokosahexaénová (DHA), tá má 22 C a 6 dvojitých väzieb (obr. 3). Predstavujú hlavné biologicky aktívne molekuly (ortomolekuly), ktoré zabezpečujú alebo sprostredkujú prevažnú časť pozitívnych dopadov na organizmus človeka, jeho metabolizmus, orgány a orgánové systémy.
Preto je nanajvýš nutné dbať, aby tuky s obsahom esenciálnych mastných kyselín, boli dennodennou súčasťou nášho príjmu.
Postupne sa pozornosť obrátila aj na iné omega formy, najmä omega -7, omega-9, momentálne sa skúmajú aj omega-12 mastné kyseliny.
Omega-7 mastné kyseliny vhodne dopĺňajú ostatné omega formy. Najznámejšou aj najpočetnejšou je kyselina palmitolejová (16 C, jedna dvojitá väzba, iba v cis konfigurácii), tiež jantárová, Paullinová a v mlieku zastúpená kyselina vaccenová či rumenová.
Z omega-9 je dominantnou kyselina olejová (18 C) a kyselina eruková (v ľudskom mlieku), ďalšie sú napr. kyselina hypogeová, elaidová, gondoová, medovina, nervová či oxenová.
Hlavné výhody omega mastných kyselín spočívajú:
Vo všestrannej podpore bunkových membrán, ich celistvosti, funkčnej flexibilite aj s ohľadom na skutočnosť, že prevaha mastných kyselín sa zmetabolizuje práve vo vnútri bunky, najmä v mitochondriách. Vo všeobecnosti totižto platí, že:
zdravé membrány = zdravé bunky, zdravé bunky = zdravý organizmus.
Dôležitá je aj podpora signálnych dráh omega mastných kyselín, ktoré o. i. prepájajú systémy nervové (vrátane vyššej nervovej činnosti), endokrinné (žľazy s vnútornou sekréciou), imunitné s látkovou premenou (metabolizmus). Ide napr. o eikosanoidy (spoločný názov pre prostaglandíny, leukotriény, tromboxány), čo sú dôležité vnútrobunkové signalizačné molekuly.
Zaujímavá aj motivujúca je priama a nepriama účasť omega mastných kyselín na komplexnom znižovaní rizika vzniku srdcovocievnych (kardiovaskulárnych) ochorení, vrátane arytmií a akútnych srdcových príhod (najmä infarktu myokardu). Podieľajú sa tiež na znižovaní ukladania cievnych sklerotických plátov (ateroskleróza), poklese nežiaducej vnútrobunkovej hladiny vápnika (vápnik je pre organizmu prvorado dôležitý), tým spomaľujú vznik ischemickej choroby srdca. Významné je aj, že priamym spôsobom
posilňujú celistvosť endotelu (vnútornej výstelky ciev), tým podporujú ich hladký povrch, na ktorom sa neprichycujú napr. sklerotické pláty. Majú tiež priamy aj nepriamy vplyv na stabilizácii a znižovaní vysokého krvného tlaku i úprave reologických (prietokových) vlastností krvi.
Podieľajú sa tiež na znížení nežiaduceho výskytu triacylglycerolov, najmä v prospech „dobrého“ HDL cholesterolu, spojený so súbežným vytláčaním „zlého“ LDL cholesterolu.
Podporujú pevnosť a elasticitu červených krviniek, zabraňujú zhlukovaniu krvných doštičiek (tým bránia vzniku nežiaducich trombóz a embólií – písali sme o nich celkom nedávno).
Dôležitý význam a pozitívna úloha omega mastných kyselín spočíva tiež v podpore a stabilizácii výkonu centrálneho (mozog - obsahuje veľa nenasýtených mastných kyselín) a periférneho nervstva, vrátane tzv. vyššej nervovej činnosti. Prospievajú k posilneniu výkonu mozgových funkcií (najmä pamäť a kognitívne funkcie), zmierňujú dôsledky starnutia, ale tiež brzdia vzniku a napomáhajú liečbe niektorých ochorení. Najmä depresií, rôznych porúch psychiky, dokonca aj tzv. bipolárnej poruchy, Alzheimerovej choroby či schizofrénie.
Cenný a dnes aj vysoko cenený je účinný vklad dlhodobého a systematického užívania omega mastných kyselín ako prevencie pred opakovanými cievnymi a inými príhodami v minulosti už prekonanými (recidívy). Podstatné je, že rovnako srdcovocievnymi (najmä srdcové infarkty) ako aj mozgovými (najmä mozgová porážka) trojnásobne až štvornásobne oproti tým, ktorí omega mastné kyseliny neužívajú.
Medzi ďalšie známe skutočnosti patrí, že pozitívne vplývajú na žľazy s vnútornou sekréciou, vrátane tvorby hormónov a im podobných látok.
Prospievajú kompletnosti pôsobenia orgánov imunity a ich účinných molekúl.
Veľmi dôležité sú pre ženy počas tehotenstva. Pozitívne tiež ovplyvňujú nielen vnútromaternicový vývoj plodu, ale zabraňujú výskytu obávaných popôrodných depresií, menštruačných problémov a prospievajú aj vývoju dieťaťa v skorom období po narodení (najmä výskyt očných a nervových komplikácií po narodení, vrátane tzv. hyperaktivity detí).
Dôležité sú tiež pre deti úplne mladé a dospievajúce.
Napomáhajú neskoršiemu nástupu vzniku cukrovky druhého typu (zlepšujú glukózovú toleranciu, zvyšujú citlivosť na inzulín).
Dokážu mnohorakým spôsobom vplývať na organizmus antioxidačne.
Potláčajú nežiaduce zápalové procesy v tele človeka (zápal totiž môže mať aj pozitívny význam pre zdravie).
Prospievajú pri riešení vzniku a priebehu liečby osteoporózy (najmä u žien v menopauze).
Veľmi potrebné sú pre zrak (udržanie celistvosti a funkčnosti sietnice, vrátane prevencie tzv. makulárnej degenerácie, ktorá patrí medzi veľmi časté príčiny straty zraku).
Zásadne významné sú pre pokožku a pleť (zvláčňujú, chránia, účinkujú proti tvorbe vrások, omladzujú, ale aj liečia, napr. ekzémy, akné či psoriázu).
Zamedzujú ukladaniu tukových zásob energie v pečeni (steatóza), ale aj jeho nežiaduce hromadenie v páse trupu.
Napomáhajú zvýšenej odolnosti a výkonu gastrointestinálneho ekosystému (tráviaceho traktu), vrátane stavu a funkcií čriev.
Pomáhajú ľuďom s prieduškovou astmou, alergiami. ale aj pri liečbe celej plejády tzv. autoimúnnych ochorení (v minulosti sme im venovali niekoľko príspevkov).
Popisuje sa priaznivý dopad omega mastných kyselín na zmierňovanie sprievodných symptómov reumatoidnej artritídy (vyliečiť ju nedokážu, zmierniť príznaky áno), ale majú dokonca liečivý vplyv na rôzne artrózy (písali sme o nich celkom nedávno).
Preukázaný bol aj zreteľný anti-aging (omladzujúci) efekt a to nielen na bunky, ale aj organizmus ako celok.
Dokázané sú preventívne a liečebné účinky protirakovinové (bránia uplatniť sa prekancerózam, ale spôsobujú aj apoptózu buniek rakoviny), najmä prsníka, hrubého čreva, niektorých leukémií, prostaty u mužov a vnútorných ženských orgánov u žien.
Možno preto konštatovať, že omega mastné kyseliny, v správnych množstvách a pomeroch, majú nielen nutričný a zdravotný význam, ale tiež nezanedbateľný sociálny a ekonomický dopad.
Výdatnými zdrojmi omega-3 mastných kyselín sú najmä morské ryby a plody mora, žijúce v chladných vodách. O to viac, že u nás je spotreba rýb 9,5 kg/osobu/rok a najmä morských, čo sú hodnoty hlboko pod európskou normou (Nórsko má 45 kg, Island 90 kg, svetovým lídrom sú Male Divy so 140 kg). Dobrými zdrojmi ω-3 sú losos, makrela, sleď, sardinky, tuniak, treščia pečeň, ustrice, kaviár, ale tiež mäso a mäsové výrobky, vlašské alebo pekanové orechy, niektoré semená a z nich pripravené oleje (zásadne lisovaním za studena), napr. ľanový, konopný, repkový, z chia semien.
Prírodnými zdrojmi omega-6 mastných kyselín sú najmä mäso a mäsové výrobky, vrátane vnútorností, z rastlinných napr. olej kukuričný, sójový, slnečnicový, palmový, ale aj niektoré oriešky, semená či avokádo.
Prírodnými zdrojmi omega-7 mastných kyselín sú najmä rakytník a rakytnikový olej, olivy a olivový olej, makadamové orechy a olej, ale aj plnotučné mlieko, maslo, jogurt, vajcia, tuniak, losos, pečeň, ančovičky, kokos.
Hlavným prírodným zdrojom omega-9 mastných kyselín je olivový olej, tiež repkový, slnečnicový, arašidový, z jadierok hrozna, niektoré orechy, najmä lieskovce.
Podstatným praktickým záverom, na tému omega mastné kyseliny, tým tzv. omega tuky, je, že musia byť nevyhnutne dennodennou súčasťou nášho príjmu.
Na to neslobodno zabúdať.
Vyhneme sa tým mnohým nepríjemným dopadom na zdraví, ktorých následné riešenie sa môže ťahať roky. Nikto pritom nedokáže odhadnúť či sa ich napokon podarí aj vyriešiť.
