vyžadujúci dokonalú znalosť jednotlivých štádií ochorenia u konkrétneho pacienta a možnosti liečby v akurátnom čase.
Veda pracuje s viacerými príčinami vzniku reumatoidnej artritídy, pričom určitý podiel dedičnosti nie je vylúčený. Medzi vonkajšie provokačné faktory patria aj niektoré lieky, úrazy či UV žiarenie. Za vysoko pravdepodobný spúšťač ochorenia sa predpokladá prekonaná infekčná zápalová choroba a stres.
Vedci objavili črevnú baktériu Enterococcus gallinarum (obr.1), o ktorej sú presvedčení, že je zodpovedná za vznik autoimúnnej odpovede organizmu. Totiž, dokáže z čreva „vycestovať“ do iných orgánových systémov (napr. pečene, sleziny, ale aj napríklad do pľúc či mozgových blán), no najmä lymfatických uzlín, uhniezdiť sa tam a škodiť. Bola už vyvinutá proti nej vakcína a našli sa aj účinné antibiotiká. Všetko to môže byť pre pacientov s reumatoidnou artritídou, ale i inými autoimúnnymi ochoreniami, nádejne povzbudivé.
V tejto súvislosti je potrebné informáciu rozšíriť o praktickú skúsenosť, že sa ukazuje byť výhodné zaradiť do liečebných opatrení aj probiotiká („dobré“ mikroorganizmy). Najmä Lactobacillus rhamnosus GG, Lactobacillus casei, Bacillus coagulans GBI-30, 6086 (podľa staršieho názvu Lactobacillus sporogenes). Spolu s prebiotikmi (najmä potravinová vláknina) môžu výdatne prispieť k snahe udržať čím dlhšie bezpríznakové obdobie (remisia) po zvládnutí vzplanutia ochorenia.
Zaujímavosťou je, že včelári nemávajú reumatoidnú artritídu, čo niektorí pripisujú pravidelným dávkam včelieho jedu, ktorému sú celoživotne vystavení (obr. 2).
Diétne opatrenia majú za cieľ vybrať potraviny so a) zvýšeným obsahom molekúl pre kĺbovú výživu, podporiť ich b) ďalšími, ktoré zabezpečia ich prienik dovnútra kĺbov a k všetkým ich súčastiam a pridať c) správne molekuly (ortomolekuly), posilňujúce odstraňovanie splodín zápalu a iných nežiaducich látok, ktoré sa v dôsledku choroby hromadia v kĺbových a im priľahlých štruktúrach.
V súvislosti s kĺbovou výživou býva najčastejšie odporúčaný špeciálny polysacharid chondroitín sulfát (obr. 2, prirodzené zdroje: ryby, najmä morské, morské živočíchy, žraločie chrupavky, ale aj chrupavky hydiny či jatočných cicavcov, dokonca ho dokáže „vyprodukovať“ aj črevný mikrobióm), derivát glukózy glukozamín (obr. 2, mäkkýše, lastúrniky, kohútie hrebene), organická zlúčenina s obsahom síry metylsulfonylmetán, pôvodne produkt planktónu, ktorý sa z morskej vody vyparí do mračien a potom dažďom dodá rôznym rastlinám (repa, kapusta, kukurica, mlieko, mäso ... hydinový vývar), proteín kolagén (huspenina, želatína, hovädzí vývar, chrupavky kuracie i žraločie), polysacharid kyselinu hyalurónovú (vývar z kostí, zelená listová zelenina, mandle, oriešky kešu, mäso, pečeň, sója). Ďalej sú odporúčané potraviny s vyšším obsahom ω-3 mastných kyselín (obr. 4), čiže ALA - kyselina α - linolénová, EPA - kyselina eikozapentaénová, DHA - kyselina dokozahexaénová (ryby a rybací olej, morské plody, riasy, ľanové semená a olej, sója, pšeničné klíčky, pupalka).
Z vitamínov sa dôraz kladie na vitamín C (citrusy, čierne ríbezle, šípky, bobuľové ovocie, paprika, zemiaky, kvasená kapusta, jablká, špenát, pečeň, obličky), vitamín D3 (rybí tuk, rybacia pečeň, morské ryby, tuniak, sardinky, vajcia, maslo, mäso), ale aj ďalšie, hlavne zo skupiny B- komplexu. Z minerálov sa má prihliadať na zinok (bravčové plece, krkovička, pečeň, vajcia, plody mora, sušené mlieko, jačmeň, pšenica, pohánka, krúpy, melónové jadrá, zelenina, špenát, huby, sušené ovocie), selén (mäso, vnútornosti, morské ryby a plody, žĺtok, mlieko, orechy, obilniny, strukoviny, nelúpaná ryža, ovsené vločky, huby, avokádo, fazuľa, paradajky, žltá cibuľa), železo (červené mäso, drobky z hydiny, pečeň, plody mora, žĺtok, para orechy, trstinová melasa, fazuľa, šošovica, hrach, petržlen, pór, pistácie, slivková šťava, sušené marhule).
Z ďalších zdrojov potrebných a vhodných molekúl pre pacientov s reumatoidnou artritídou ide najmä o prírodné antioxidanty (lapače voľných radikálov), hlavne ďalšie vitamíny, im podobné látky, polyfenoly (najpočetnejšie zastúpené tzv. sekundárne metabolity rastlín), vrátane flavonoidov a adaptogény (látky, ktoré majú schopnosť odstraňovať nepriaznivé metabolické dôsledky stresu). Pre ľudí s reumatoidnou artritídou sa odporúča viac dbať, aby bola v ich strave zastúpená zelená listová zelenina (šalát, zeler, petržlenová vňať, rukola, kel, polníček, čiže valeriánka poľná, čakanka, špenát, mangold), a červené plody (višne, čerešne, jahody, kapia, čili, mrkva, cvikla).
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhoduje kvalifikovaná a kvalitná ponuka mikroživín. Podľa tézy, že organizmu je treba dodať správne molekuly v dostatočnom zložení a množstve, on už vie, čo s nimi má urobiť!
Zo stručného prehľadu je tiež zjavné, že zabezpečiť ich z prírodných zdrojov nie je jednoduché, ani lacné. Preto sú dobrou alternatívou dnes aj výživové doplnky.
S dôsledným naplnením jednej zásadnej podmienky.
Musia byť certifikované, lebo niekoľko nezávislých nadnárodných laboratórií zistilo v nedávnej dobe, že trh ponúka aj také, ktoré oproti na etikete uvádzaných hodnôt účinných molekúl, ich v samotnom prípravku obsahujú sotva 10%!
Preto je potrava bohatá na prívod ovocia a zeleniny dobrou voľbou, ale so závažnou poznámkou. Výber musí byť uvážlivý, lebo mnohé potravinové zdroje môžu patriť do skupiny provokujúcich faktorov pre vzplanutie reumatoidnej artritídy. Potom ich negatíva prekryjú, alebo vynulujú pozitíva a mnohých pacientov s reumatoidnou artritídou (a inými autoimúnnymi ochoreniami) to zneistí, znechutí, odradí.
Výsledkom je, že jedia málo aj zle a deficit potrebných molekúl sa prehlbuje,
čo liečbe vonkoncom neprospieva.
Preto je pre pacientov s reumatoidnou artritídou, ale aj inými typmi tzv. autoimúnnych ochorení (napr. atoimúnna hepatitída, chronická gastritída, ulcerózna kolitída, diabetes I. typu, glomerulonefritída, Guilaiov – Barrého syndróm, Hašimotova tyreoditída, lupus erythematodes, Crohnová choroba, Basedowa choroba, Bechterevova choroba, myastenia gravis, Ordova tyreoiditída, polyartritída, psoriáza, sarkoidóza, Stiffov – Manov syndróm, sklerodermia, Wegenerova granulomatóza, vitiligo, celiakia, supuratívna hidradenitída) výhodné si nechať urobiť kvalifikovaný rozbor potravinovej neznášanlivosti či alergie. Tým významne vymedziť okruh výberu správnych potravín, pre docielenie významného súladu (synergie) celkovej liečby.
Symptomedica to dokáže dokonca skombinovať aj s analýzou zdatnosti
črevného mikrobiómu zo stolice, čo je ďalším príspevkom pri zabezpečovaní
rýchlosti aj kvality komplexnej liečby.
O niektorých menej využívaných možnostiach prísunu mikroživín pre pacientov s reumatoidnou artritídou budeme pokračovať nabudúce.
