Cieľovým orgánom ľudského organizmu sú pre Helicobacler pylori najmä sliznica žalúdka, dvanástnika a tenkého čreva, kde sa ukotví. Baktéria má vyvinuté obranné mechanizmy, vďaka ktorým, na rozdiel od mnohých iných mikroorganizmov, dokáže prežívať v kyslom prostredí žalúdka. Jednak sa obalí akýmsi zásaditým filmom, jednak tým, že sa vie operatívne premiestniť z miest so zvýšenou kyslosťou okolitého prostredia, do menej kyslých. Navyše, sama si zabezpečuje zníženie kyslosti prostredia, v ktorom sa o sliznicu uchytila.
Dôležitú úlohu zohráva enzým ureáza, s obsahom niklu vo svojej molekule, ktorý sprostredkuje (katalyzuje) rozklad močoviny na amoniak a oxid uhličitý (obr. 2). Nekontrolovaná a zvýšená aktivita ureázy má na svedomí množstvo chorôb, najmä súvisiacich s pečeňou (vrátane tzv. pečeňovej encefalopatie, poškodenia mozgu, ktorá ničí a často aj končí život u ľudí so zlyhaním pečene), spôsobuje aj neutralizáciu kyslých žalúdočných štiav, tým má svoj zásadný podiel tiež pri vzniku vredovej choroby. No a práve Helicobacter pylori uvedený enzým produkuje. Okrem neho aj ďalšie látky, ktoré prispievajú k vzniku vredovej choroby.
O rozšírenosti Helicobacter pylori (ďalej len HP) svedčí fakt, že z celosvetového pohľadu sa vyskytuje v priemere u 50% populácie, hoci regionálne rozdiely existujú. Od 20-25% obyvateľstva USA či Austrálie, po 60-90% Brazílie a Číny. V našich geografických podmienkach sa predpokladá výskyt HP u 40% populácie (30-55%).
Oveľa závažnejším je fakt, že tým, ktorí majú dvanástnikový vred, sa zistila prítomnosť HP u 90-95% a so žalúdočným u 60-80% z nich.
Vedeckým spôsobom uvedený fakt vysvetlili Barry Marshall a Robin Waren, ktorí bez najmenších pochybností preukázali priamy vplyv HP nielen na vzniku vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, ale identifikovali aj následný podiel pri pokračovaní zápalovej reakcie, ktorú spôsobuje, v nepriaznivom vyústením do rakoviny žalúdka a jej podobných zhubných ochorení. Ďalším významným zistením bolo, že zničenie (eradikácia) HP vedie k úplnému vyliečeniu vredu, tým sa stalo významným faktorom zábrany, aby proces premeny zmenených buniek sliznice žalúdka (mataplázia) alebo iných miest gastrointestinálneho ekosystému (tráviaceho traktu) nepokračoval do úplného zrútenia imunity, so vznikom obávanej rakoviny alebo inej malignity. Obaja vedci dostali za výskum HP v roku 2005 Nobelovu cenu.
K prvým príznakom, ktoré môžu poukazovať na prítomnosť HP, patrí najprv nutkanie stále niečo zjesť, mnohokrát až pažravosť, nočné nájazdy chladničky, nadúvanie, tlak v oblasti žalúdka, zhoršenie trávenia, pocit naplnenosti až preplnenia, nepríjemný zápach z úst. Postupne sa pridružuje grganie, pálenie záhy (pyróza), rôzne pachute, návrat kyslých štiav do úst (reflux), neskôr zvýraznenie tlaku a bolesť žalúdka, nechutenstvo, pocit na zvracanie (nauzea), niekedy aj zvracanie, ktoré síce uvoľní tlak v žalúdku z nahromadeného obsahu, ale prinesie zvyčajne iba krátkodobú úľavu, obavu z jedla a zvýrazňovania problémov po najedení sa. V neposlednej rade prichádza aj strach (anxiozita), nervozita, únava, poruchy spánku, strata životného elánu, optimizmu, melanchólia, niekedy až zlosť.
Veľmi nepríjemný môže byť HP pre ľudí s niektorými súbežne prebiehajúcimi chorobami, na ktoré môže mať negatívny vplyv v tom zmysle, že zhoršuje ich priebeh. Najmä u tých, ktorí majú tzv. autoimúnne ochorenia (písali sme o nich už niekoľkokrát, napr. Crohnová choroba, ulcerózna kolitída, ale aj cukrovka I. typu), tiež ľudia s chorobami žliaz s vnútornou sekréciu (napr. štítnej žľazy), pečene (tuková nealkoholová choroba alebo cirhóza), žlčníka, obličiek, neurologickými, vrátane migrény či stavov po mozgovej mŕtvici, cievnymi, napr. Raynaudova choroba, ale aj ischemickej choroby srdca, kožnými ochoreniami či chorobami hrtanu alebo hltanu (faryngitídy, laryngitídy).
Diagnózu najlepšie stanoví gastrofibroskopické vyšetrenie, kedy špecialista, pomocou prístroja, zrakom skontroluje stav sliznice žalúdka a dvanástnika, doplní ho o odber vzorky na histologické, mikrobiologické alebo kultivačné vyšetrenie (obr. 3). Stále opodstatnenie má aj dychový test a ureázový na prítomnosť ureázy, analýza krvného séra na protilátky voči HP. Nemožno opomenúť ani vyšetrenie antigénu HP zo stolice, ktorý má až 99% spoľahlivosť a patrí medzi najmenej invazívne diagnostické metodiky (obr. 4).
Liečba je potrebná asi u 1% infikovaných Helicobacterom pylori, ktorí majú príznaky a pozitívny nález, patrí do kompetencie gastroenterológa. V súčasnosti je postavená na dvoj- troj- či dokonca štvorkombinácii antibiotík (rozhodnutie záleží od zisteného aktuálneho nálezu), Spravidla sa dopĺňa tzv. blokátormi protónovej pumpy, za účelom oslabiť škodlivé (agresívne) faktory podporujúce vznik vredovej choroba žalúdka alebo dvanástnika a súbežne posilniť obranné (protektívne) procesy regenerácie sliznice a žalúdočnej steny.
Terapia má rôznu dĺžku trvania, od siedmych dní do niekoľkých týždňov, čo kopíruje závažnosť momentálneho zdravotného stavu postihnutej osoby. Napriek dobrému záberu býva úspešná len pre 80-90% postihnutých osôb. Preto u malej časti (asi 10%) je nutné, pokiaľ sa pozitivita HP neodstráni a subjektívne problémy pretrvávajú, ju opakovať.
Ako nanajvýš potrebné sa ukazujú byť doplňujúce opatrenia, medzi ktoré na prvom mieste sa zaradzuje podávania probiotík. Najmä Lactobacillus reuteri, Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus casium, Lactobacillus brevis, Lactobacillus fermentum, niektoré bifidobaktérie či kvasinku Saccharomyces boulardii. Majú schopnosť baktériu Helicobacter pylori aktívne ničiť alebo iným spôsobom vyradiť. Okrem toho sa dokázalo, že výrazne zvyšujú účinnosť súbežne podávanej antibiotickej terapie aj znižujú výskyt nežiaducich komplikácií. Z vredovej choroby samotnej alebo podávania antibiotík. Profity vyplývajú tiež zo schopnosti pozitívnym spôsobom zlepšovať stav a výkonnosť slizničnej imunity.
Na súbežné diétne opatrenia sú v súčasnosti dva zásadné názory. Prvý nabáda sprísnenie diéty, druhý na nej nebazíruje. Skôr odporúča upraviť, zmenšiť porcie, za súbežného navýšenia počtu denne prijatých jedál.
Ťažko sa je prikláňať k jednému či druhému táboru, ale prax overila, že človek, ktorý trpí infekciou HP, vylučovacou metódou príde na spúšťače, ktoré mu dokážu priťažiť a potom je rozumné sa im, najmenej po dobu trvania liečby, vyhýbať. Ide najmä o jedlá mastné, presladené alebo prislané, pikantné, údené, vysmážané, ale aj niektoré druhy požívatín, napr. orechy, mak, zalievanú kávu, nápoje s obsahom oxidu uhličitého, papriku, paradajky, čerstvé pekárenské výrobky, najmä z kysnutého cesta, niektoré koreniny a pochutiny, alkohol.
Uprednostniť treba radšej iné čerstvé produkty, napr. ryby, hydinu (mimo kačiek a husí), využívať rastlinné oleje, s výhodným obsahom a pomerom nenasýtených mastných kyselín (najmä omega-3), olej z klinčekov alebo semien černuchy (Nigella sativa), tzv. black seed oil, chia, ľanové semienka a olej, olivový olej, tiež tmavý chlieb a pečivo, kyslomliečne výrobky (neochutené). Z ovocia a zeleniny sú zvlášť odporúčané napr. brokolicové klíčky (obsah sulforafánu), karfiol, kapusta (glutamín) a jej surová šťava, ovsené vločky, brusnice, čučoriedky (borůvky). Tiež niektoré tzv. super požívatiny, kam sa zaradzuje mastichová živica, zvlášť tá, ktorá rastie na gréckom ostrove Chios (Pistacia lentiscus var. Chia), jadierka z grapefruitov (horčiny), listy púpavy, čakankový čaj, zelený čaj (epigallokatechíny), sladké drievko (lékořice), čierna rasca (kmín), včelí propolis (polyfenoly).
Vo všeobecnosti platí, že s uvedenými opatreniami treba vydržať aspoň mesiac po ukončení eradikačnej liečby.
Názory na vplyv medu (manuka), cesnaku a cesnakovitých sa rôznia. Niektorými bývajú odporúčané, inými nie, ale to musí odhaliť dotknutá osoba sama, na základe vlastnej skúsenosti.
V každom prípade sú rastliny so zvýšeným obsahom fytoncídov (prírodné antibiotiká) vítané nielen kvôli anti patogénnemu efektu účinných látok, ale aj z dôvodu, že pôsobia proti zápalu, vylepšujú parametre slizničnej bariéry i slizničného imunitného systému. Medzi odporúčané patria napr. Salvia officinalis, Agrimonia eupatoria alebo Filipendula ulmaria, tiež kórejský ženšen, aloe vera, harmanček, pŕhľava, mäta, lišajník islandský, fenikel, rakytník, figy, ďumbier (zázvor).
Zaujímavým spôsobom môžu prispieť aj niektoré minerály, najmä zinok alebo mono atómové (koloidné) striebro.
Niektorí autori vychvaľujú foto-terapiu, aplikovanú priamo vo vnútri žalúdka.
Veľmi dôležitou súčasťou liečby je primeraná pohybová aktivita, no najmä prehodnotenie všetkých existujúcich a potenciálnych zdrojov stresu a ich radikálne zníženie.
Napriek tomu, že prvýkrát bol Helicobacter pylori objavený a zdokumentovaný v roku 1982, stále skrýva tajomstvá, ktoré sa vede zatiaľ nepodarilo odhaliť.
Vzhľadom k masívnemu výskytu je nanajvýš jasné, že ochrániť sa pred kontamináciou je veľmi zložité, resp. prenos na ľudí je vysoko pravdepodobný. O to viac, keď sa predpokladá, že väčšina z nich ju získala už v útlom alebo mladom veku. Čo však doposiaľ nie je jasné, prečo sa u niektorých jedincov prejaví agresívnym spôsobom, so vznikom zápalu sliznice žalúdka či dvanástnika (gastritída, duodenitída), vredmi a ďalším negatívnym vývojom a u iných nie. U nich si HP si žije, takpovediac, svojim životom, nositeľovi nijak zvlášť neškodí. Ostáva tiež doposiaľ záhadou, prečo jedného krásneho dňa sa u niektorých uvedené súzvučné súžitie náhle naruší a HP sa začne správať ako zurvalec. Či to ide na vrub genetickými a inými faktormi postihnutej osoby, rôznych typov patogénu (už dnes poznáme niekoľko jeho druhov a poddruhov, čo nevylučuje ďalšie i neznáme odlišnosti) alebo sú v hre iné, nami doteraz prehliadané alebo neznáme príčiny.
Názorov a hypotéz je hneď niekoľko, ale zatiaľ presvedčivú odpoveď nenašli. Doposiaľ ani nebolo spoľahlivo dokázané ako dlho sa HP v tele človeka vyskytuje. Niektorí sa domnievajú, že okolo 200 000 rokov, iní nevylučujú možnosť, že odjakživa. A odpoveď na túto otázku nie je iba „akademická“, lebo môže vysvetliť dva zásadné pohľady.
Pokiaľ ho máme „odjakživa“, potom musíme predpokladať, že má nejaký - aj pozitívny - význam pre ľudský organizmus, iba ho zatiaľ nevieme dešifrovať. Ak vznikol „prednedávnom“ a to z hľadiska histórie sú aj tisícky rokov, potom je nutné rátať s tým, že sa zatiaľ „v tichosti“ vyvíja, aby - nevedno kedy a ako - udrel nevídanou silou.
Aj z uvedených dôvodov je potrebné voči Helicobacter pylori udržiavať patričnú ostražitosť. V prípade, že človek má problémy zo strany gastrointestinálneho ekosystému, najmä s trávením, vstrebávaním a ďalšími príznakmi, ktoré sme popísali, nemal by váhať navštíviť gastroenterológa, no hlavne nechať sa vyšetriť. Momentálne sa totižto ukazuje byť nanajvýš prezieravé si overiť kontamináciu HP a pokiaľ je prítomný a škodí, zbaviť sa ho. Odporúčané následné preventívne opatrenia môžu dlhodobo udržať optimálny stav.
No a, samozrejme, so záujmom, možno aj aktívne sledovať, čo veda pri skúmaní Helicobacter pylori dokáže nového odhaliť.
