Literatúra predpokladá ich pravlasť Mexiko, resp. na Americký kontinent, ale dnes je rozšírená takmer po celej Zemi, napr. aj v Indii, Číne, Vietname, Thajsku či Japonsku. Hojne sa používa aj na Balkáne. Štipľavé plody majú najrôznejšie farebné odtiene (obr. 1) a podľa odrody sú jemne korenistej až štipľavej chuti.
Napriek tomu, že majoritnou biologicky účinnou látkou je kapsaicín, čili papričky majú bohatý obsah aj iných nutrientov. Najmä vitamínov A, B1, B2, B3, B5, B6, B9, C, E, K, obsahujú cholín, luteín, betakarotény. Z minerálov hlavne železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, sodík, zinok, meď, mangán, selén. Cenný je obsah omega – 3 a omega – 6 mastných kyselín. Neobsahujú cholesterol. Všetky súčasti významne vylepšujú biologické aj liečebné možnosti tejto plodiny.
Kapsaicín, 6E)-N-[(4-hydroxy-3-methoxyfenyl)methyl]-8-methylnon-6-enamid, tiež capsaicin, kapsicin, obr. 2, patrí do veľkej skupiny alkaloidov, ktorých je v prírode známych okolo 6000. Patria medzi nich napríklad aj nikotín, atropín, kokaín, chinín, efedrín, ópium, morfín, kodeín či kofeín. Vznikajú premenou niektorých aminokyselín.
Charakteristické pre všetky alkaloidy je, že dokážu mať silné farmakologické účinky aj pri nízkych koncentráciách a môžu byť rovnako prudkým jedom ako aj veľmi účinným liekom. Stručne vyjadrené: ide o dobrých sluhov, ale veľmi zlých pánov.
Kapsaicín a jeho deriváty kapsacinoidy majú až 90% podiel v čili papričkách a spôsobujú ich štipľavosť, ale zďaleka to nie je ich hlavná prednosť. Obsah v papričkách kolíše podľa odrody a závisí aj od miesta pestovania, kvality pôdy a ďalších premenných faktorov. Najväčší obsah kapsaicínu je obsiahnutý v rebrách a žilkách, v stenách plodu je ho menej.
Stále nie je úplne dešifrované, akému účelu, najmä v telách rastlín, alkaloidy slúžia. Väčšina autorov sa prikláňa k názoru, že ich úlohou je odpudzovať a odrádzať bylinožravce, aby ich nespásali, zabezpečili si tak optimálne podmienky pre vlastnú reprodukciu (množenie), tým prežitie.
Kapsaicín nie je rozpustný vo vode, ale dobre v oleji, masti, alkohole. Dôležité je to vedieť aj kvôli tomu, že náhodné vniknutie kapsaicínu do očí treba vymývať olejom, lebo voda nepomáha, naopak viac škodí. Z uvedeného dôvodu je preto aj zbytočné si vyplachovať ústnu dutinu vodou v prípade, že sme zjedli štipľavejšiu čili papričku, než ktorú zvládneme. Použiť je treba kravské mlieko, plnotučný neochutený jogurt, niektorým pomôže štamperlík nejakej pálenky, lebo kapsaicín ako bolo spomenuté je dobre rozpustný v tukoch a alkohole. Dobre ho je tiež zajesť kúskom chleba, syra alebo čokolády, ktorú necháme pomaly rozpustiť na jazyku.
Kapsaicín dokáže zastaviť rast rakovinových buniek, vrátane metastáz. Hlavne rakovinu pľúc, prsníka, prostaty, pankreasu, pečene, dokonca aj veľmi zhubného malígneho melanómu (najzhubnejší kožný nádor). Pôsobí na mitochondrie (energetické centrá) rakovinových buniek, navodí produkciu bielkoviny, ktorá aktivuje ich sebazničenie (apoptózu).
O čo ide?
Takmer každá bunka nášho tela má v sebe zakódovanú schopnosť vlastnej likvidácie. Najznámejším príkladom je postupné spotrebovanie detskej žľazy (týmus). Kapsaicín dokáže odblokovať zabrzdenú apoptózu rakovinových buniek. Zdravým bunkám pritom neškodí. Majú totiž voči nemu vybudovanú prirodzenú ochranu, ktorá rakovinovým chýba.
Okrem toho kapsaicín dokáže detoxikovať pomerne širokú škálu karcinogénov (nebezpečné látky, ktorých nahromadenie môže vyprovokovať vznik rakoviny).
Preventívna odporúčaná protirakovinová dávka kapsaicínu je 300-400 mg, čiže tri až osem čili papričiek týždenne. Okrem uvedeného má kapsaicín pre medicínu viacnásobný význam.
Kapsaicín priaznivo pôsobí na krvný obeh, prietokové vlastnosti krvi, zamedzuje krvnému zrážaniu (tým je prevenciou voči trombózam, ale aj infarktom či mozgovej mŕtvici), napomáha spotrebovaniu cholesterolu z potravy. Výhodný je pri liečbe ochorení srdca, ciev, v prevencii srdcového infarktu. Dokonca, keď k nemu dôjde, prispieva k rýchlejšiemu zotaveniu.
Má ničiace vlastnosti proti patogénnym mikroorganizmom, ale nechoroboplodným nijak neškodí. Napomáha priechodnosti upchatého nosa a prínosových dutín, do určitej miery aj priedušiek, zvyšuje tvorbu ochranných hlienov, tým napomáha zbavovať sliznice nečistôt, nepotrebných a nežiaducich látok. Rovnako pozitívne podporuje procesy trávenia a vstrebávania, tvorbu a dopĺňanie tráviacich enzýmov, podporuje všetky druhy imunity, no najmä slizničnú. Osvedčil sa pri vredovej chorobe žalúdka či dvanástnika. Má protizápalové účinky.
Priaznivo pôsobí pri spracovávaní najmä jedál tučných, slaných a sladkých, priamo aj nepriamo tým ovplyvňuje energetický metabolizmus (až o 25%). Reguluje apetít, preto je čili paprička vhodná aj u tých, ktorí sa usilujú schudnúť. Pozitívne ovplyvňuje aj glukózový metabolizmus, preto je odporúčaná aj pre diabetikov. Výhodné sú pre ľudí s reumatickými problémami, tiež u ľudí s artrózami a inými ochoreniami kĺbov a to nielen ako súčasť stravy, ale aj vo forme rôznych mastí, obkladov, náplastí. Dokonca mnohí považujú čili papričky sa výborné prírodné afrodiziakum, rovnocenne pôsobiace na mužskú ako aj ženskú časť populácie.
Molekulárny princíp pôsobenia kapsaicínu vyplýva z jeho väzby na špeciálne receptory (kapsaicinové alebo vanilloidové), ktoré fungujú ako iónové kanáliky pre masívny prienik iných iónov, najmä vápnikových, do neurónov. Sú to vysoko citlivé receptory, schopné vnímať bolestivé podnety. Po úvodnej fáze účinku nastupuje tzv. analgetická fáza pôsobenia, kedy kapsaicín tlmí bolesť, čo sa využíva najmä pri riešení tzv. chronickej (dlhodobo trvajúcej) bolesti.
Z doteraz nespomenutých pozitívnych účinkov kapsaicínu a čili papričiek je treba ešte pripomenúť pomoc pri riešení trombóz, tzv. kŕčových žíl (varixov), ale aj omrzlín a celkového podchladenia, pomliaždenín, krvných výronov (hematómov), ale aj napr. pri Raynaudovej chorobe (špeciálne ochorenie drobných tepien najmä končatín). Popisuje sa priaznivý vplyv na rany po poštipnutí hadmi. Veľmi známa je rýchla a účinná pomoc pri otrave pokazenými ustricami (Vibrio vulmificus) alebo suši. Napomáha zdarnému hojeniu rán, vrátane pooperačných. Dokonca sa traduje, že ten, kto použije čili papričky pred operáciou, má väčšiu istotu ich hladkého hojenia, bez zanechania nepekných jaziev.
Cenený je aj účinok antioxidačný, fytoncídny (ničiaci choroboplodné mikroorganizmy, napr. E. coli, shigelly či salmonely). Zmierňuje bolesť, blokuje zápaly nervov. Vyplavuje endorfíny, dokáže nabudiť organizmus ako krátke cvičenie.
Kapsaicín a kapsanoicidy čili papričiek pôsobia celkovo aj miestne. Najmä ako analgetikum (proti bolesti) či anestetikum (na znecitlivenie). V mastiach, krémoch, tinktúrach sa používajú pri liečbe psoriázy, bolestivých kĺbov a periférnych neuropatií (bolesti nervových zakončení).
Čili papričky sa konzumujú čerstvé aj sušené, mleté a ináč drvené, robí sa z nich tinktúra, rôzne masti, pridáva sa do náplastí a hojivých obkladov, pripravujú sa z nej aj homeopatické prípravky.
Opatrnosť pri konzumovaní čili papričiek sa odporúča tým, ktorí majú citlivý žalúdok a tiež takým, ktorí trpia na ťažké formy akné, majú akútny zápal močového mechúra alebo obličiek. Aspoň do doby, pokým sa zvládne náhle vzplanutie uvedených chorobných stavov.
Štipľavosť papričiek sa stále a na celom svete vyhodnocuje na základe kvantitatívnej stupnice, ktorú vymyslel americký farmaceut Wilbur Lincoln Scoville (1865-1942, obr. 5), tzv. SHU (Scoville Heat Unit) a to aj napriek tomu, že bola dávno prekonaná inými metodikami.
Princíp spočíval v nariedení roztoku čili papričiek s cukrom a vodou a ochutnávkou piatimi rôznymi ochutnávačmi, pričom roztok bol postupne ďalej zrieďovaný, pokým štipľavosť úplne nezmizla. Vznikla tak škála, ktorá platí dodnes. Tzv. sladká, neštipľavá paprika má hodnotu „0“, ale napr. kulinársky obľúbená a populárna „Habanero“ 300 000, čo znamená, že jej roztok musel byť riedený tristo tisíckrát.
Kvôli zaujímavosti má čistý kapsaicín 15 000 000 Scovilleho jednotiek.
Údajne dnes najštipľavejšou je odroda Trinidad Scopion Butch T s 1 463 700 stupňami, čo môže, ale už ani nemusí byť pravdou, lebo pestovatelia a šľachtitelia posúvajú hranice stále vyššie a vyššie.
Dnes sa využívajú už skôr iné metodiky kontroly štipľavosti čili papričiek, napr. chromatografické, HPCC – High Performence Liquid Chronolography, HPCC:SHU = 1:15 či elektrochemické (uhlíkové nanorúrky).
Amatérski „pretekári“, ktorí súťažia, kto vyvládze akú štipľavosť musia vedieť, že nadmerné a bezhlavé užívanie môže škodiť, dráždiť sliznice či vyvolať alergické reakcie.
Pre 80-kilového človeka je smrteľná dávka 13 g čistého kapsaicínu (iní udávajú 100 mg na jeden kilogram telesnej hmotnosti).
Využitie čili papričiek v kuchyni má veľa variácií. V stave čerstvom, sušené, mleté, ale bývajú tiež súčasťou mnohých druhov korenín, nielen exotických. Pridávajú sa do mäsa, vrátane rýb, ale aj k zelenine, dochucujú rôzne prílohy, vrátane šalátov, cestovín, zemiakov či ryže, omáčok, polievok, marinád, dresingov, dokonca sa primiešavajú aj do cukroviniek (napr. čili čokoláda).
Plynie z toho, že nie je veľkým problémom ho umne zaradiť do jedálnička, obohatiť tak paletu správnych molekúl (ortomolekúl) o jedného z dobrých a overených zabijakov rakoviny.
