Spočiatku to blízke okolie prijalo so sympatiami. Hodnotilo pozitívne, že dievča chce o seba dbať. Postupne a nebadane sa pozitívne posudzovanie zmenilo na nočnú moru celej rodiny, lebo vnučka extrémne schudla. Spočiatku so skalopevným presvedčením, že robí správnu vec, lebo – citujem – nikto nedokáže pochopiť, že v jej prípade ide o moderný cieľ, priam progresívnu životnú filozofiu ...
Tragickým konštatovaním bolo, že jej sa nový stav nesmierne zapáčil a nielenže nebola ochotná, neskôr, ani schopná zvrátiť pokračujúci katabolizmus. Naďalej chudla a chradla. Veľmi skoro začalo byť jasné, že dochádza postupne, no čím ďalej i pre laika tým zreteľnejšie k zmene nielen celkového zdravotného stavu, ale aj k chorobnému vývoju osobnosti.
Naše cesty sa prekrížili v okamihu, keď sa dievča zaľúbilo a zrazu zatúžilo byť opäť tou istou mladou dámou akou bola kedysi. Hoci už tentokrát chcela, jedla, nielenže nepriberala ani deko, ale veľmi často jej telo nedokázalo stravu ani prijať a spracovať, čo znamenalo, že naďalej chudla.
Nechcem to dramatizovať, no v tom čase mala niečo nad štyridsať kíl a BMI (body mass index) pod 15 kg/m2, čo je už pásmo ťažkej podvýživy, s chýbajúcimi zásobami telových proteínov, na úkor spotrebovania už aj kostrového svalstva.
Nasledovalo zložité obdobie a mali sme spoločne, pacientka aj jej lekár, šťastie, že sa nám ho podarilo trpezlivo, krok za krokom zvrátiť. Jasne si uvedomujúc, že mohlo skončiť všelijako, lebo stupeň devastácie organizmu bol pomerne dosť značný. Dnes je z dievčaťa dospelá žena, má dcérku a na minulú skúsenosť ostali, našťastie, už iba spomienky.
Anorexia je nezdravý stav organizmu, kedy dotknutá osoba z rôznych príčin (niekedy až kurióznych) vedome prestane jesť. Našťastie, v drvivej väčšine prípadov ide o dočasnú záležitosť. Horším stupňom je tzv. mentálna anorexia, ktorá je dnes vnímaná ako veľmi závažná choroba psychiky, s ktorou sa dosť potrápia aj odborne zdatní a skúsení psychiatri, psychológovia a iní špecialisti. Veľmi často môže byť dokonca neriešiteľná.
Anorexia sa zvyčajne týka mladých ľudí medzi 14-18 rokom života a vo väčšine prípadov je príčinou nejaký psychický tlak, trauma, skúsenosť mladého človeka. Nezriedka aj s výrazným vplyvom (vedomým alebo častejšie nevedomým) najbližšieho okolia, v ktorom žije. Zvykne sa uvádzať, že viac anorexiou trpia ženy, ale to už zďaleka dávno neplatí.
Rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí potrebujú alebo si myslia, že potrebujú mať svoju telesnú schránku štíhlejšiu ako iní (tanečníci, moderátori, modelky a modeli, herci, športovci, tí, ktorí sa často objavujú na televíznych obrazovkách, v reklamách, na filmovom plátne, pred objektívmi fotoaparátov, ale v poslednej dobe aj množstvo mladých ľudí, ktorí pestujú akýsi kult chudnutia).
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je anorexia diagnostikovateľná vtedy, ak býva úbytok telesnej hmotnosti o viac ako 15% normy pre daný vek a pohlavie, prípadne BMI klesne pod 17,5 kg/m2, pričom ide o vedomé rozhodnutie (postihnutý môže mať aj úplne zvrátené dôvody, ktoré ho k uvedeným krokom privedú), s využívaním najrôznejších (niekedy až bizardných) diét.
Dotyčná osoba má kopu argumentácií o svojom nevyhovujúcom vzhľade a až chorobný strach z priberania na telesnej hmotnosti. Pridružuje sa nesústredenosť, melanchólia, strata životného elánu, optimizmu, poruchy spánkového a oddychového rytmu, s pribúdaním a narastaním rôznych prejavov narušenej psychiky, myslenia, v konečnom dôsledku aj konania. Nezriedka aj seba poškodzujúce pokusy. Mnohokrát nasledujú u dievčat a žien poruchy menštruačného cyklu, u oboch pohlaví aj sexuálne ochabnutie, zníženie libida a potencie.
Neraz bývajú prítomné snahy zvyšovať energetický výdaj zničujúcim cvičením, vyprovokovať si zvracanie, akonáhle postihnutý dospeje k presvedčeniu, že sa „prežiera“, ale nezriedka aj známky bulímie (do popuku sa najesť a vzápätí všetko vyvrátiť).
Negatívne dôsledky uvedeného a podobného konania sa skôr či neskôr dostavia. Nastupujú rôzne poruchy, vyplývajúce z nedostatku niektorých živín, napr. minerálov (tetánia), opakovaným navodením dávivého reflexu nastupuje alkalóza, nastupujú rôzne tráviace a zažívacie problémy, kŕče, svalová atrofia, poruchy vyprázdňovania, málokrvnosť (anémia), extrémne schudnutie, rozličné kožné prejavy, lomivosť vlasov, nechtov, až po nástup rôznych infekčných a neinfekčných zápalových ochorení.
Hladovka u ľudí s normálnou telesnou hmotnosťou a nadváhou nemusí byť na škodu veci. Musí však splniť aspoň základné podmienky, dodržať pitný režim, neprekročiť jednorazové zníženie telesnej hmotnosti o viac ako 5% pôvodnej. Spravidla by nemala byť dlhšia ako päťdňová, vtedy môže mať charakter očistný. Dbať je tiež potrebné, aby pri každej náhlej potrebe navýšenia energetického výdaja (najmä v podobe fyzického alebo psychického náporu či v strese), objavení sa akýchkoľvek známok narušenia telesného alebo duševného zdravia, bola okamžite prerušená. V opačnom prípade hrozí akcelerácia a prehĺbenie stresového metabolizmu a následná akútna malnutrícia (podvýživa), so všetkými negatívnymi dopadmi z toho plynúcimi.
Za minimálny výživový príjem sa považuje 300 ml kvalitnej výživy (iné zdroje pripúšťajú 500 ml), ktorá musí obsahovať aspoň všetky základné výživové zložky (okrem vody aj proteíny, sacharidy a tuky). Ide o dávku, ktorá postačuje na výživu čreva (tzv. gut feeding).
V prípade, že sa nedodrží a trvá, poškodzuje to sliznicu vo všetkých jej štruktúrach, (atrofujú klky, mikroklky, glykokalyx), spomaľuje obnovu, oslabuje pevnosť vzájomného medzibunkového spojenia (umožňuje prienik nežiaducich aj škodlivých látok), črevný obsah stagnuje, znižuje sa črevná perfúzia (prietok), permeabilita (priepustnosť), zvyšuje tvorba toxínov, vrátane karcinogénov, mení sa látková premena, rúca slizničný aj celkový imunitný systém, dochádza k prerastaniu patogénnych mikroorganizmov a ich prienik cez narušenú slizničnú bariéru do krvného aj lymfatického systému. Nepriaznivým vyústením je sepsa a mnoho orgánové zlyhanie organizmu človeka. Preto sa neslobodno s uvedenými rizikami zahrávať a vyhľadať radšej pomoc odborníkov.
Vo výžive je potrebné ustrážiť prísun kvalitných bielkovín a dbať, aby nedochádzalo k jej zníženej hladine v organizme (hypoproteinémii).
V prípade výraznej podvýživy sa to určuje ľahko, ale dôležité je ju podchytiť včasne, v čase zrodu.
Musíme si totiž uvedomiť, že strata viac ako 40% bielkovinových zásob organizmu sa nedá zvrátiť, najmä pokiaľ k nej dôjde za krátku dobu. Preto je nutné vážnym spôsobom priebežne prehodnocovať prívod proteínov (nielen v chorobe, ale aj v bežnom živote) a včasným zásahom do stravy zabrániť nástupu a plnému rozvinutiu tzv. proteínovej katastrofy (zrútenie bielkovinovej látkovej premeny).
Pripomenieme, že desať dní pobytu na nemocničnom lôžku prináša pacientovi úbytok 1,5 kg svalstva, odoberie 15% sily končatín a 10 rokov biologického veku. Jeden mesiac strát (hladovanie, choroba a ich vzájomná kombinácia) prináša 2,5 kg úbytok svalstva, čo predstavuje 20% zníženie bielkovinových zásob organizmu!
Obdobným spôsobom, akým sa postupuje pri znižovaní telesnej hmotnosti, treba dosiahnuť aj jej navýšenie. Aj tu je prvoradou úlohou stanoviť reálnu cieľovú hodnotu (nie tabuľkovú). Nemožno sa pomýliť, pokiaľ sa bude pridržiavať odporúčanej hranice 10-15% oproti východiskovej. Recipročne (ako v prípade znižovania telesnej hmotnosti) sa postupuje aj pri plánovaní prírastkov, ale musia sa prísne vyhodnocovať tiež všetky skutočné i predpokladané deficity, ktoré podvýživa môže priniesť vo všetkých oblastiach. Najmä tých, do ktorých zasahujú proteíny, vrátane enzýmov, hormónov, iných katalyzátorov.
Na jednej strane je to krásna práca, ale zároveň pre oboch zainteresovaných – pacienta aj jeho liečiteľa – poriadne zložité sústo. V mnohoročnej výživovej praxi bolo potrebné riešiť veľa rôznych porúch výživy. Môžem bez rozpakov povedať, že liečiť človeka s podvýživou je mnohonásobne zložitejšie aj namáhavejšie, než sa starať hoci o piatich ľudí s nadváhou.
Uvedomujeme si, že jeden krátky blog nemôže pojať šírku a zložitosť problematiky, ktorú anorexia zahŕňa. Preto nech bude určitým impulzom a varovaním pre tých, ktorí ho čítajú, so svojou výživou a hlavne drastickými odtučňovacími kúrami neexperimentovať a obrátiť sa na profesionálov. Podľa hesla, radšej sa teraz báť ako neskôr zľaknúť.
