V klasickej forme sa uvádzala najmä v súvislosti s nedostatkom horčíka (magnézia), vápnika (kalcia) a prebytkom zlúčenín fosforu. V dnešnom ponímaní ide aj o ďalšie a iné minerály, ktorými naše telo disponuje, a náhle sa minú.
Literatúra uvádza, že postihuje 10% populácie, pričom viac sú ohrozené ženy medzi dvadsiatym až štyridsiatym rokom života. Praktickí lekári však jedným dychom dodávajú, že skutočný výskyt tetánie je pravdepodobne vyšší, než uvádzajú štatistiky.
Medzi najvážnejšie provokujúce faktory vzniku tetánie patria stres a environmentálne vplyvy.
Stres totiž v drvivej väčšine prípadov preruší normálne fungovanie látkovej premeny, čo sa prejaví aj poruchou stability rovnováhy celkovej telesnej vody a minerálov (homeostáza). Najmä, pokiaľ je pričastý, opakuje sa v krátkych časových intervaloch a dotknutej osobe spotrebuje všetky voľné (disponibilné) vnútorné rezervy.
Z faktorov vonkajších má veľký podiel nevhodná strava (priveľa, tukov, sacharidov), ale aj dlhodobý nedostatok bielkovín (hypoproteinémia), málokrvnosť (anémia), chronická dehydratácia, málo prírodných zdrojov mikronutrientov (vyhýbanie sa alebo opomínanie ich príjmu, najmä surového ovocia a zeleniny, resp. majoritné uprednostňovanie tepelne upravenej stravy), chýbanie vlákniny, nedostatok niektorých vitamínov (najmä D), alkalóza (napr. po zvracaní), tiež nezdravé či toxické látky (alkohol, drogy), vrátane niektorých liekov (napr. diuretiká – odvodňujúce, preháňadlá, silné analgetiká či kortikoidy). Existuje tiež veľká skupina chorôb, ktoré navodia vodnú a elektrolytovú (minerálovú) nerovnováhu, medzi dôležité patrí aj dysbióza a ochorenia, ktoré na ňu nadväzujú. Majitelia domácich miláčikov a milovníci surového mäsa musia rátať tiež s možnosťou pomnoženia parazitov.
Tetániu je treba rozlíšiť od tetanu. Infekcie, ktorú spôsobuje patogén Clostridium tetani, bežne sa vyskytujúci v prírode. Do tela sa dostane aj pri banálnom poranení, má rýchly proces množenia, produkuje tetanický toxín, ktorý pôsobí na nervový systém. Pokiaľ sa liečebne nezvládne, prináša kruté kŕče, môže spôsobiť smrť zástavou dýchania a srdcovej činnosti. Proti tetanu sme očkovaní už od detstva. V dospelosti by sa preočkovanie malo realizovať raz za desaťročie.
Z hľadiska priebehu sa rozoznáva manifestná (zjavná) a latentná (skrytá) forma tetánie.
Prvá sa prejavuje tetanickým záchvatom, s napätím svalov, brnením a bolestivými kŕčmi. Najmä periférnych častí tela (prsty rúk, nôh, ale aj jazyka, pocitom stiahnutého hrdla, akoby mal v krku „hrču“, často býva aj postihnutie predlaktí, lýtok, stehien), pier a okolia úst, iných častí tela. Prebieha pri plnom vedomí, trvá niekoľko sekúnd, až minút, ale aj dlhšie. Nevedie síce k invalidite, ale poriadne otravuje. U citlivých osôb nezriedka príde panika, pocit nedostatku vzduchu, s rýchlym a plytkým dýchaním, hoci nie je celkom jasné či hyperventilácia je primárnym alebo sekundárnym javom, ktorý tetániu sprevádza. Pridružuje sa bolesť hlavy, na hrudníku, niekedy búšenie srdca, vyľakanosť a vyčerpanosť. Napriek tomu, že v drvivej väčšine prípadov ide o získanú poruchu, existuje aj vrodená forma tetánie.
Latentná forma sa odhaľuje zložitejšie, lebo môže mať rôzne netypické prejavy. Napríklad, poukazujúce na centrálny nervový, srdcovocievny systém, žľazy s vnútornou sekréciou, vrátane ženských rozmnožovacích a reprodukčných orgánov, gastrointestinálny ekosystém (suchosť v ústach, bolesť žalúdka, pocit na dávenie, čriev, kŕče). Negatívne vplývajú aj rôzne redukčné diéty. Preto sme i v našich blogoch zdôrazňovali, že aj chudnúť a hladovať je potrebné s rozumom.
Diagnostika tetánie sa robí kombináciou celotelového kompletného vyšetrenia, no najmä biochemickým rozborom krvi (prípadne iného biologického materiálu), hlavne analýzou prítomnosti minerálov, ale aj vitamínov a iných látok. Dobrým pomocníkom je elektromyografické svalové vyšetrenie. Podľa potreby, najmä pri určovaní diferenciálnej diagnostiky, sa využíva celá paleta laboratórnych aj zobrazovacích metodík. Často so spoluúčasťou mnohých ďalších odborníkov, napr. praktického lekára, neurológa, internistu, gastroenterológa, imunológa a odborníka na liečbu alergií, gynekológa či psychiatra.
V rámci prvej pomoci sa zvyčajne podávajú magnéziové a kalciové preparáty priamo do žily alebo prostredníctvom infúznej liečby. Treba však vedieť, že jednorazové opatrenia sú krátkodobo prospešné, pokiaľ sa následne neurobia zásadné úpravy systému výživy a životosprávy.
Dobrým prirodzenými zdrojom horčíka (denná odporúčaná dávka, DOD, je zvyčajne 300 mg) sú predovšetkým strukoviny (sója, šošovica, hrach), obilniny, otruby, kukurica, zemiaky, listová zelenina (špenát), artičoky, ananás, ďatle, avokádo, semená a jadrá (sezam, chia, mandle, slnečnica, tekvica, pínie, kešu, ľanové), banány, jahody, maliny, ostružiny, marhule, mandarínky, kivy, ryža, kvasnice, kakao a horká čokoláda, niektoré minerálne vody.
Najvýhodnejšími prírodnými zdrojmi vápnika (DOD 800-1200 mg) sú hlavne mlieko a výrobky z neho (najmä kyslomliečne), ryby (sardinky), orechy, hlúbovitá zelenina, semená, mak, strukoviny (šošovica, sója), figy, kel.
Kvalitným potravinovým zdrojom draslíka (DOD 1600-5000 mg) je najmä koreňová zelenina (mrkva, petržlen), strukoviny (biela fazuľa, šošovica, hrach, sója), zelená listová zelenina (šalát), zemiaky, cvikla aj mangold, pomaranče, rajčinový pretlak, banány, avokádo, kokos, karfiol, kompótové ovocie, najmä kôstkové (slivky).
Vitamín D (DOD 10 μg) v prírodnej forme dodávajú organizmu najmä ryby (losos, tuniak), rybí tuk, iné plody mora, mäso, mlieko a mliečne výrobky, vaječný žĺtok, no hlavne dostatok slnečného žiarenia.
Prínos a význam prírodných zdrojov, hlavne z čerstvého ovocia a zeleniny, spočíva nielen v náhrade chýbajúcich minerálov, ale aj prítomnosťou širokej ponuky iných mikronutrientov, čo účinok a výsledok širokospektrálne vylepšuje.
V neposlednej rade sú dobrou voľbou aj probiotiká (najmä laktobacily a bifidobaktérie), lebo dokážu spevniť procesy trávenia a vstrebávania, posilniť látkovú premenu, no hlavne slizničnú bariéru a majú proti patogénny účinok. Veľmi dôležité je posilniť príjem vlákniny, bez ktorej to jednoducho nepôjde. Kvalitné výživové doplnky sú tiež vítané (najmä prírodné a certifikované).
V rámci ozdravných opatrení je potrebné zmeniť životný štýl aj myslenie. Trénovať psychickú aj fyzickú odolnosť, dokázať sa popasovať s dôsledkami stresu (nemať stres zo stresu). Potrebné je dbať na zvýšenie pohybových aktivít, rehabilitácie, relaxačných techník, dopriať si dostatok aktívneho oddychu aj spánku.
Nejde totiž o úlohu tetániu zvládnuť, ale natrvalo ju odstrániť.
