Vyhodnotí precízne odobratú anamnézu, stanoví plán vyšetrení a trpezlivo, bod po bode, vylučuje alebo potvrdzuje jednu alternatívu za druhou. Rozhoduje aj erudícia a prax, čo v prípade IBS hrá obzvlášť závažnú úlohu, lebo často aj nanajvýš kvalitné krvné, zobrazovacie či iné diagnostické metodiky zatiaľ neprevážia klinickú skúsenosť.
Diagnostika syndrómu dráždivého čreva je zložitá, liečba ešte komplikovanejšia. Postihnutého treba v prvom rade uistiť, že sa nejedná o život ohrozujúce ochorenie (možné je to až po vykonaní mnohých vyšetrení, čo býva náročné na čas a pacienta ich počet nezriedka neteší, až otravuje) a presvedčiť ho o nevyhnutnosti zmeny životosprávy, výživy, režimových opatrení, vrátane pohybových aktivít a lekcií z kategórie tréningu na dosiahnutie odolnosti psychiky.
Najčastejšou príčinou IBS u mladých ľudí býva neuropsychické preťaženie. Nezriedka aj s prechodnou nutnosťou podávania liekov, ktorých cieľom je napomôcť, napríklad, znížiť vnútorné napätie, strach, nespavosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, rozmrzenosť, depresie, ustráchanosť, posilniť „tri S“ (sebadôveru, sebaúctu, sebavedomie).
Ale pokiaľ je dominantným faktorom, ktorý gniavi psychiku jedinca, kritický pocit krivdy alebo viny, príčinu musí odstrániť sám! V záujme obnovenia zdravia neraz aj dosť radikálne. Jeho precízna identifikácia nebýva vždy jednoduchá, neraz sa nezaobíde bez asistencie či pomoci psychológa alebo psychiatra. Profesia zdravotníka, lekára (i kňaza), z dôvodu prísneho zachovania dôverných informácií, je dobrým východiskovým bodom, aby problém, ktorý je skrytý v hĺbke mozgu pacienta, sa vyventiloval, neskôr aj definitívne vyriešil.
Ak v predchorobí dominuje chronický zápalový stav, dysbióza, je pre jeho úspešné zvládnutie kľúčovou úlohou zásadné „preoranie“ stravy, vrátane precízneho dodržiavania pitného režimu, užívania probiotík („dobré“ mikróby), prebiotík (najmä vláknina), vytvorenie úplne nového výživového stereotypu. Režimové opatrenia a úprava životosprávy sú podobné ako v prípade, pokiaľ ide o tzv. neuropsychický pôvod ochorenia.
Povedané úplne stručne. Krátkodobá štartovacia medikamentózna podpora je dobrou možnosťou, ale odstraňuje dôsledky, nie príčinu. Režimové zmeny, radikálna úprava životosprávy, pohybových aktivít, výživy sú trvale nutné, lebo dokážu ísť dôsledne po príčine, čo prinesie pozitívny prínos, nezriedka vedie aj k úplnému vyliečeniu. Háčik je v tom, že sa nedá vyhotoviť jednotný model, ale musí doslova „ušiť na mieru“ každého záujemcu, čo vyžaduje nielen znalosti, zo strany liečiteľa, ale aj jeho nemalé praktické skúsenosti. Za najdôležitejšiu súčasť procesu je potrebné považovať trpezlivosť a vzájomný súlad vyšetrovaného a vyšetrujúceho.
Aby nastala náprava, je potrebné odstrániť súbežne všetky negatívne vyvolávajúce príčiny. Väčšina pacientov chce dosiahnuť nápravu rýchlo a len liekmi. A to nestačí. Navyše, rozvoju ochorenia predchádza často nesprávna samoliečba, bez riadneho vyšetrenia. Pacient začne robiť zvyčajne rôzne zlé závery, vrátane diétnych opatrení, používať nevhodné i škodiace medikamenty. Tým ešte viac skomplikuje svoj stav. S jeho zhoršovaním narastajú zdravotné obavy, frustrácia, stres, a tak sa vytvára „začarovaný uzol“ zdravotných obáv z vážneho ochorenia (napr. rakoviny).
Primárnou prevenciou IBS je návrat k prirodzenosti všetkých oblastí života jedinca. Zahŕňa hlavne prirodzenú, ekologicky bezchybnú výživu, zmysluplnú životosprávu, obnovenú psychohygienu, aktívny odpočinok, usporiadané sociálne vzťahy, pohyb (najprirodzenejším je chôdza), šport, pobyt v prírode, na horách, pri mori (klimatická liečba), otužovanie, ďalšie režimové aktivity, na posilňovanie telesnej kondície, psychickej odolnosti, imunity, relaxačných zvykov.
Precízna a individuálna racionálna a liečebná výživa, vrátane pitného režimu, probiotík, prebiotík, niekoľkokrát spomínané režimové opatrenia a zásahy do životosprávy, pohybových a relaxačných režimov, vedú spravidla k náprave.
Pokiaľ ich pacient neprijme, odmietne alebo ignoruje, syndróm dráždivého čreva sa postupne zvýrazňuje. Následne presmeruje do iných orgánových systémov, predovšetkým močového alebo pohlavného. Prehlbované nervovými príznakmi a narušením psychiky. Sprevádza ich nespavosť, bolesti hlavy, emočná predráždenosť, chorobný strach zo všetkého a každého, depresia, ktorú vzápätí strieda hystéria. Pridruží sa aj zjavné telesné neprospievanie, vyvíja ťažká hypochondria.
Vzápätí sa postihnutá osoba dožaduje u iných a ďalších lekárov, čoraz viac vyšetrení, no ani tieto, spravidla, neodhalia nijakú organickú diagnózu.
Po zistení, že mu vlastne „nič vážneho“ nie je, sa ešte viac zhoršuje jeho psychický stav, vzhľadom na neustálu prítomnosť a prehlbovanie funkčných príznakov s trávením. Často potom dochádza až k predpísaniu psychofarmák a sedatív, ktoré prinášajú nové a ďalšie problémy. Skoro stále vyústia do stavu, kedy postihnutý dospeje do štádia, v ktorom si uvedomuje, že sa ho chytá šialenstvo. Nezriedka aj so zrútením psychiky a dobrovoľným, iniciatívnym aj odovzdaným zverením sa do rúk psychiatrov...
Navyše, pri zlej liečbe alebo bez terapie, môže IBS vyústiť do rozvoja iných, oveľa závažnejších ochorení podobného typu, spojených už so zápalom alebo autoimúnnym procesom v čreve (napr. Crohn- ová choroba, ulcerózna kolitída, celiakia).
Tomu je potrebné predísť!
Aj tým, že sa postihnutý zverí do rúk profesionálov (viď aj www.symptomedica.com) a spoločným úsilím syndróm dráždivého čreva zvládne skôr, než postúpi do ďalších stupňov svojho negatívneho vývoja.
Pokračovanie nabudúce
