Začalo to už ráno, spala som až do deviatej, čo u mňa nie je zvykom. Uvedomila som si, že sa mi v noci snívalo a presne si pamätám, že čo. U niekoho bežná, u mňa výnimočná situácia. Ja si zo snov pamätám, len to, či mi bolo v sne krásne alebo som sa bála. Dnes som presne vedela... Bol to sen bez deja, s jednou osobou, ktorá tam „bola". Osoba a ja, len sme tam boli, iba som nás videla... To ma trošku vykoľajilo a potom chvíľku trvalo, kým som sa dala ako tak dokopy, ale aj to som fungovala, len na nejaké záložné zdroje...
Tie vydržali asi dve hodinky a ja som spala zas. A zase ten sen. To isté, čo v noci a nad ránom. Len iná miestnosť, ale osoba tá istá a moje príjemné pocity. Už som začínala byť mierne nervózna, ale zachránila to mama, keď ma zavolala k obedu...
Po obede, siesta pri telke, počasie sa zhoršuje, padajú prvé kvapky dažďa a na mňa zase pomaly prichádza spánok... Spím a viem, že nesním... Akoby mi to podvedomie chcelo zakázať. Ale tento boj som po chvíli opäť prehrala. Zase ten sen, tretíkrát počas dňa... Budím sa a už nie mierne, ale poriadne nervózna. Spotená a so strachom. Neviem si to vyložiť, vysvetliť, že prečo sa to deje...
