Argument o sústreďovaní niektorých zdravotných rizík v štátnej poisťovní používa minister často, vyššieuvedený povedal v relácii TA3 V politike 28. januára. Vysvetľuje ním potrebu zasahovať do poistného systému. Pritom poistný systém dnes v zdravotníctve funguje podstatne lepšie než nemocnice alebo lieková politika.
Od zdravotných poisťovní som si vypýtal informácie o celkovom počte poistencov so spomenutými diagnózami. Pri hemofílii som sa pýtal osobitne na hemofíliu A (dedičný nedostatok VIII. faktora, dg D66), hemofíliu B (dedičný nedostatok IX. faktora, dg D67) a skupinu iných koagulačných porúch (dg D68), kam patrí napr. von Willebrandova choroba.
Grafy a tabuľky nájdete vo februárovom newsletteri Into Balance, tu je stručné zhrnutie:
S výnimkou hemofílie A (spolu 488 poistencov) sú pri každej zo skúmaných diagnóz poistenci sústredení viac v súkromných zdravotných poisťovniach než vo VšZP. Najvýraznejšie je to pri cystickej fibróze (spolu 1641 pacientov).
Údaje taktiež ukazujú, že signifikatne najmenej týchto "drahých" poistencov majú v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Nie súkromné zdravotné poisťovne, ale druhá štátna poisťovňa má "výhodu" menej chorého poistného kmeňa. Ak poistný systém potrebuje nejakú zmenu, tak najlepšou by bolo zlúčenie oboch štátnych poisťovní, čím by sa vyrovnala nerovnováha medzi nimi.
Smola Všeobecnej zdravotnej poisťovne je tá, že ľudia, ktorí o nej rozhodujú, majú mylné informácie, a preto prijímajú nesprávne a nešťastné závery.
