
Začnime najprv faktami: ide o § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z., ktorý parlament schválil v tomto znení:
„Poskytovateľ môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti len v rámci na to vyhradených ordinačných hodín, ktoré nesmú presiahnuť jednu štvrtinu ordinačných hodín. Výšku úhrady schvaľuje samosprávny kraj podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.“
Očividne nejde o odlaďovanie zle napísanej reformy, keďže takéto ustanovenie nebolo ani v starých a ani v reformných zákonoch. Toto si vraj vyžiadal život. Ambulantní lekári – bez ohľadu na reformu – totiž vyberajú peniaze od pacientov hlava-nehlava. Jeden príklad za všetky (sú ich doslova stovky): ak sa chcete dať ošetriť u všeobecnej lekárky MUDr. Martincovej v Dunajskej Lužnej „prednostne“, treba prísť k oknu jej ambulancie, zaklopať – a za „mierny“ poplatok 200 korún vás cez okno vyšetrí. Vy ušetríte čas na úkor ostatných v čakárni.
Prečo je takéto prednostné ošetrovanie systémovo nesprávne? Pretože za peniaze dostane pacient prednostný prístup k obmedzenému zdroju, ktorým je čas lekára. Ak sa nájde kritická masa klientov, ktorí si „kúpia“ celé ambulantné hodiny lekára, nesolventní pacienti sa k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia nedostanú.
(Musím pripojiť drobnú odbočku, pretože existujú na prvý pohľad podobné, ale zároveň diametrálne odlišné príklady. Pri tvorbe čakacích zoznamov napr. na endoprotézy bedrových kĺbov nie sú nedostatočné operačné kapacity, ani nedostatok kĺbov. Úzke hrdlo je v prísune peňazí zo zdravotnej poisťovne. V takomto prípade poplatok za urýchlenie operácie je úplne v poriadku; napr. pacient zaplatí za operáciu cash a keď by mal byť podľa waitinglistu na rade, poisťovňa uhradí cenu zákroku nie nemocnici, ale pacientovi. Pacientove reálne náklady sú teda úroky z ceny zákroku počas pobytu na waitingliste. Podstatné je, že nijaký iný pacient nebol na základe tohto postupu znevýhodnený – neubudlo ani kĺbov, ani kapacít, ani nebol „odsunutý“ na neskoršie ošetrenie.)
Do tohto problému sa pred časom oficiálne obul viceprimátor Nitry František Baláž. Musel však skonštatovať, že jediné, čo môže lekárom vyčítať, je nevydávanie príjmových pokladničných blokov a teda daňové úniky (á la Al Capone).
Do zákona sa tak dostala regulácia – lekári môžu vyberať, ale len počas 25 percent svojej ambulantnej doby. Inými slovami, pacienti majú k dispozícii o 25 percent ambulantných hodín menej ako doteraz. A hádajte, do akého času budú lekári svojich pacientov tlačiť... Povedie to k zvýšenej finančnej záťaži pacientov bez akejkoľvek zmeny kvality zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane - právo vyberať peniaze za prednostné ošetrenie nie je povinnosťou. Vo svojej ponuke sa tak môžu odlišovať lekári medzi sebou a samozrejme, je to i priestor pre zdravotné poisťovne. Niektoré môžu ponúknuť na základe zmluvy s poskytovateľom bezplatné prednostné ošetrenie pre svojich poistencov.
Fakt, že výšku poplatku za prednostné ošetrenie schvaľuje samosprávny kraj, je nebezpečný. Nie sú stanovené transparentné pravidlá na výšku platby. Samosprávny kraj je navyše často zriaďovateľom vlastných polikliník a pri určovaní takýchto platieb je vlastne v konflikte záujmov (rozhoduje o poplatkoch vo „svojich“ i v „konkurenčných“ zariadeniach). A úplne terno: znenie novely zasahuje do všetkých aktivít všetkých poskytovateľov, nielen do tých, ktoré sú hradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nezmluvný lekár sa tak napríklad nemôže dohodnúť so svojím pacientom-samoplatcom na inej výške platby za prednostné ošetrenie. Ide teda o regulačný zásah aj do oblastí, kam štát zasahovať nemá a navyše to prekračuje predmet úpravy zákona č. 577/2004 Z.z.
Nadštandardom pri ambulantnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia môže byť napríklad neakútne ošetrenie mimo ambulantných hodín (napr. cez víkend). Spoplatnenie takejto služby sa mi javí normálne. Ale spoplatňovanie regulérnych ambulantných hodín je krok nesprávnym smerom. Plánovanie a objednávanie pacientov by mala byť automatická súčasť ponuky ambulantného lekára, nie nadštandard. Minimálne platitelia poistného by mali hmatateľný dôkaz, že odvody neplatia zbytočne.