Samotný protest bez ponuky riešenia platy nezvýši a (takmer všetci) politici sa toho správneho riešenia boja ako čert svätenej vody. Treba rušiť nadbytočné nemocnice.
Zdravotníci si obľúbili slovné spojenie "ekonomicky oprávnené náklady" a kritizujú poisťovne, že to vo svojich platbách nezohľadňujú. Zdravotnú poisťovňu, ktorá platí za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, však nezaujímajú náklady. Tie sú starosťou nemocnice (poskytovateľa). Poisťovňu zaujíma cena, za ktorú je nemocnica ochotná daný výkon urobiť. Náklady sú to, čo zaujíma manažéra zdravotníckeho zariadenia, ktorého cieľom je, aby cena bola pokiaľ možno vyššia než náklady, prípadne aby na mixe prípadov bola na konci cena vyššia než náklady. Nemocníc je veľa, môžu si konkurovať. Tam, kde sa lepšie vysporiadajú s efektívnosťou, majú nižšie náklady, môžu ísť teda s cenou nižšie - niekedy aj pod hladinu nákladov v menej efektívnych zariadeniach.
Toto sa v ekonómii volá "výnosy z rozsahu". Ak si poisťovňa objedná sto výkonov u jedného poskytovateľa, je pravdepodobnejšie, že dostane "množstevnú zľavu", než v prípade, ak si ich objedná po jednom u rôznych poskytovateľov. Množstevnú zľavu dostane preto, lebo sa fixné náklady rozpúšťajú vo väčšom počte výkonov. Poskytovateľ si tak môže dovoliť väčšmi pohybovať cenou a konkurovať tak tým, ktorí si toto kvôli nižším objemom a ťarche fixov dovoliť nemôžu. Poisťovňu náklady nezaujímajú, orientuje sa podľa ceny.
Problémom slovenských všeobecných nemocníc je, že ich je priveľa. Slovensko má 38 000 nemocničných lôžok, čo je o 10 000 lôžok viac, než odporúča norma OECD. Keďže objem zdrojov je obmedzený (nie nekonečný), poisťovne si môžu dovoliť objednať len obmedzený (nie nekonečný) objem výkonov. Tým pádom stanovujú zmluvným nemocniciam limity. Nemocnice tak nevyužívajú svoje kapacity naplno, hoci svoju vlastnú existenciu (fixné náklady) musia platiť bez ohľadu na to, či majú plné alebo prázdne postele. A to je dôvodom nižších platov zdravotníkov či často dezolátneho technického stavu nemocníc.
Zdravotníci prejavili vo svojom štrajku oprávnenú frustráciu. Zatiaľ ju však ventilujú doprázdna, keďže ich hovorcovia formulujú nesprávne požiadavky a hrozí, že tak na dlhý čas premárnia jedinečnú príležitosť na zmenu.
Kým sa nezredukuje počet nemocníc a nezačnú sa lepšie využívať kapacity zostávajúcich, budeme zbytočne míňať vzácne solidárne zdroje na vykurovanie poloprázdnych nemocníc. To má byť hlavná požiadavka zdravotníkov, nie zvyšovanie závislosti rezortu od štátneho rozpočtu či zastavenie transformácie, pretože tak problém len odsúvajú. Rovnako odsúvajú obdobie, ktoré umožní kvalitným zdravotníkom dosiahnuť potrebnú a spravodlivú satisfakciu.
