Vyhlášku ako jednu z posledných vecí pred odchodom z ministerstva pripravil reformný tím. Formálne platí od 1. januára 2005, avšak žiadna doterajšia kategorizácia sa ňou ešte neriadila. A možno ani nebude – ministerský návrh robí z tohto predpisu samoúčelný kus legislatívy. Pre pochopenie súvislostí odporúčam čitateľovi najprv si prečítať osvetový článok o kategorizácii .
Ministerstvo navrhuje štyri zmeny, ku ktorým mám i s kolegami z Health Policy Institute výhrady:
Vyhláška doteraz veľmi presne popisovala napríklad mechanizmus, ako sa určuje výška úhrady za liek, pri ktorom výrobca znížil jeho cenu pod úroveň najlacnejšieho (referenčného) lieku v príslušnej skupine. Ministerstvo navrhlo doplniť univerzálnu výnimku: tento mechanizmus platí, len ak kategorizačná komisia nerozhodne inak. Pre rozhodnutie „inak“ už nijaké pravidlá neplatia.
Pri liekoch podávaných v ambulancii a pri vakcínach vyhláška umožňuje uhrádzať zo zdravotného poistenie akúkoľvek cenu, akú si ich výrobca určí – bez obmedzenia; to samozrejme pôsobí motivačne pre výrobcov a distribútorov takýchto preparátov, aby si stanovili premrštenú cenu a presvedčili ambulantných lekárov na objednávku drahších výrobkov, keďže tie prinesú vyšší zisk. Tento krok je preto: dobrý pre niektoré farmaceutické firmy a pre týmito firmami motivovaných poskytovateľov, zlý pre zdravotné poisťovne a ich poistencov, keďže potenciálne odčerpáva zdroje, ktoré sa dali použiť ďaleko efektívnejšie.
Vyhláška takisto doteraz stanovovala strop pre výšku doplatkov na referenčné lieky. Strop poskytoval poistencom právnu istotu, že doplatky na lieky budú finančne únosné a lieky hradené z verejného zdravotného poistenia tak budú dostupné. Návrh ministerstva tento strop posúva do pomerne nereálnych výšok:
typ lieku maximálny doplatok za referenčný liek doterajšia vyhláška návrh ministerstva nízka spoločenská hodnota lieku 20 – 300 Sk 50 – 1500 Sk vysoká spoločenská hodnota lieku 0 – 150 Sk 20 – 900 Sk veľmi vysoká spoločenská hodnota lieku 0 – 100 Sk 0 – 500 Sk Ak minister tvrdí, že ide len o šírenie poplašnej správy a pacienti nebudú platiť viac, nehovorí pravdu. Nová vyhláška umožňuje zásadné zvýšenie doplatkov na lieky. Neprejaví sa to hneď, pretože dĺžka procesu kategorizácie spôsobuje, že efekt novej vyhlášky sa prejaví najskôr na budúci rok.
Mimochodom, ak by vyhláška naozaj prešla v navrhnutom znení, tak lieky, ktoré majú slabý účinok (nízka terapeutická hodnota) budú lepšie hradené, než tie, ktoré majú dokázaný terapeutický účinok, ale spadajú do nesprávnej spoločenskej kolonky.
A na záver to najhoršie. Pôvodná vyhláška mala za cieľ stanoviť transparentnejšie pravidlá kategorizácie. Z pohľadu európskych odborníkov na liekovú politiky išlo o najprogresívnejšiu normu, aká v Európe platí. Vývoj farmaceutického trhu sa dal konečne zodpovedne predpovedať a prudko klesla jeho závislosť od korupcie na najvyšších miestach. Ministerstvo novelou myšlienku vyhlášky doslova pochovalo. Navrhuje zrušiť presné vzorce a postupy pri stanovení spravodlivej výšky úhrady a nahrádza ich veľmi voľným textom. Stanovuje kategorizačnej komisii právomoc prakticky ľubovoľne stanoviť výšku úhrady zo zdravotného poistenia. Obmedzenia sú totiž len symbolické – napr. lieku s vysokou terapeutickou i spoločenskou hodnotou môže komisia prisúdiť úhradu vo výške 20 až 80 percent z jeho ceny. Kedy to bude 20, kedy 40 a kedy 80 percent, o tom rozhodne jedenásť ľudí v komisii. Dokonca liek s lepšími parametrami môže získať horšiu úhradu než liek s horšími parametrami. „Nový“ systém sa vracia pred rok 2002. Posilňuje moc kategorizačnej komisie a ministra, zásadne znižuje transparentnosť celého procesu, zvyšuje priestor a motiváciu pre korupciu.
Na záver len drobný príklad vnútornej nekonzistencie ministerského návrhu: aký doplatok bude mať liek, ak stojí 40 Sk, ale podľa navrhovanej vyhlášky patrí do skupiny doplatkov v rozmedzí 50 Sk – 1.500 Sk?
