Úrad si za veľmi krátky čas vybudoval závideniahodnú autoritu. Podľa prieskumov verejnej mienky sa až 85 % občanov domnieva, že úrad je potrebný. Získal si dôveru, počet podaní rastie, ľudia sa začali zbavovať strachu z toho, že sa dožadujú svojich zákonných práv.
Úrad začal vyšetrovať kauzy, ktoré by sa inak zrejme odložili do zabudnutia. Ak došlo k zlyhaniu zdravotníkov, vyvodila sa zodpovednosť. Ak sa ukázalo, že zdravotníci nepochybili, očistil ich od podozrenia. Neváhal zasiahnuť proti zdravotným poisťovniam, či už súkromným alebo štátnym, ak ich činnosť nebola v súlade so zákonom.
Za to, že úrad urobil obrovský kus práce, patrí Jankovi Gajdošovi úprimná vďaka.
Janka Gajdoša si veľmi vážim ako slušného človeka. Nepoznám ho dlho, len necelé 4 roky. Ale mám ho rád. Patrí do úzkej skupiny ľudí, ktorých poznám a domnievam sa, že im v zdravotníctve ide v prvom rade o vec a nie o osobný záujem.
Pred pár rokmi dávali lekári Jankovi Gajdošovi len pár týždňov. Na nemocničnom lôžku, zoči-voči vlastnej smrteľnosti, človek prehodnocuje svoje skutky, svoje hodnoty, svoj život. Osud dal Jankovi Gajdošovi druhú šancu. Súboj so zákernou chorobou vyhral a toto víťazstvo ho vnútorne vystužilo. Dostal príležitosť žiť ďalší život, vážiť si každý deň a k ľuďom pristupovať s úctou a slušnosťou.
Presne tak sa zhostil svojej úlohy najprv na ministerstve, neskôr na Úrade pre dohľad. Vždy sa pokúšal o zmierlivé riešenie konfliktných situácií. Bol trpezlivý, dokázal načúvať druhej strane, hľadal kompromisné východiská.
Tento úžasný človek robil svoju prácu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zodpovedne a s pokorou. Tak, ako to od štátnych úradnikov očakávame, ale málokedy sa dočkáme.
Janko Gajdoš je človek, ktorému potom, čo zažil a prežil, na funkcii nezáleží. Sú ďaleko dôležitejšie veci. Prehra s politickou mocou nie je jeho prehrou. Je to prehra nás ostatných.
Odvolanie Janka Gajdoša z funkcie považujem za nehanebnosť. Cieľom jeho odvolania nie je zlepšenie zdravotníctva, skvalitnenie starostlivosti, zlepšenie financovania. Cieľom nie je pomôcť pacientom či zdravotníkom. V tomto prípade ide len o moc, o moc v jej vulgárnej podobe. Nehanebnosť aktérov je o to väčšia, že sa pritom neštítia očierniť, ohovoriť, uraziť. To všetko namiesto poďakovania.
Nie je to dobrá doba, keď slušní ľudia prekážajú.
Držím palce Gajdošovmu nástupcovi Richardovi Demovičovi, aby sa mu podarilo nadviazať na Gajdošovu prácu. Hlavnou výzvou nasledujúceho obdobia bude nepodľahnúť politickým tlakom – ani keď sa pochybenie zistí v štátnych poisťovniach a v štátnych nemocniciach, ktorých vedenie býva zvyčajne nominované politickou mocou.
A Janko, tebe za to, čo si pre slovenské zdravotníctvo urobil, ešte raz veľmi pekne ďakujem.
