Včera som sa len pokúšal zamyslieť nad významom pojmu Nachhaligkeit a dostal som v diskusii odpoveď, ktorá sa v angličtine nazýva aj "integral developement", teda trvale udržateľný rozvoj. Napriek tomuto výrazu, ktorý mimochodom tvorí aj základ vízií pre nové usporiadanie sveta pápeža Jána Pavla II. v jeho okružnom liste po páde železnej opony Centessimus annus, sa pokúsim tento výraz doplniť niekoľkými poznámkami. Ten termín som totiž sám preložil inak a dokonca jeho široký význam mi potvrdili viaceré osobnosti, ktoré sa touto tématikou v nemeckom prostredí zaoberajú. Ponechám teda vo vzduchu otázku: čoho sa naozaj musíme zriekať na ceste za zmysluplným životom?Dnes by som sa v tomto duchu hádam zamyslel len nad postojom človeka k luxusu. Bolo vždy zarážajúce pozorovať chovanie zámožných (a často aj modrou krvou obdarovaných)švajčiarských protestantov z okolia Bernu. Nech boli akokoľvek bohatí, nikdy toto bohatstvo nevystavovali na obdiv. Keď som mal s nimi nejaké stretnutie, tak prišli na takom type auta (napr. Pegueot 207), že som sa tomu len divil. Potom som sa dozvedel, že Kantom ovplyvnená osvietenecká morálka protestantizmu výrazne brzdila okázalosť týchto boháčov. Niekto by to mohol nazvať farizejstvom. V istom bohatom zámku dokonca v dobe osvietenectva majiteľ povyhadzoval všetok prepychový nábytok a predmety "nebežnej spotreby" akokoľvek krásne, von oknom, aby to nakoniec kompletne zapálil. To spálenie malo asi zabrániť ich navráteniu sa na pôvodné miesto po prechode "krízy svedomia", alebo jednoducho ochrániť iných záujemcov pred takýmto pokušením. Pred akým pokušením?Nuž morálka vždy upozorňovala človeka na jeho temné vlastnosti. Dnes sa síce mnohé filozofické smery týmito vlastnosťami skôr hrdia, ale v skorších dobách a skoro vo všetkých náboženstvách sa pred baživosťou, mamonárskym zhromažďovaním a túžbami, ktoré odvracali človeka pred hľadaním jeho sebarealizácie zásadne varovalo. Aj keď...nuž renesancia, však viete!Pikantné je, že neďaleko protestantského Bernu je vo Švajčiarsku iný malebný tentokrát katolícky kanton (teda ochránený francúzskymi vojakmi), kde sa práveže okázalo preháňalo vždy niekoľko luxusných cadillacov (aspoň to tak ich konkurenti tvrdia). Voila!Práve pri pohľade na filozofa Nietscheho, tvrdošíjne hľadajúceho dôležitejšie odpovede po zmysle života ako stojí nahý s kópiou v ruke v rohu istého sicílskeho zámočku mi napadá povzdychnutie inej filozofky H. Arendtovej pri príležitosti vypustenia prvej družice do vesmíru. Arendt hovorí, že ešte sme sa ani len jeden k druhému poriadne nepriblížili a už zase budujeme vzdialenosť medzi človekom a touto zemou, namiesto hľadania odpovede na jeho túžbu po vlastnom pochopení. A predsa o čo aj nám novým požívačom "svetských dobier" dnes vlastne ide?
