Vysokoškolský učiteľ, večný hľadač pravdy, dialógu a vzájomnej výmeny ideí. Spolu s mladšími a staršími kolegami a študentmi rozvíjame obzory nášho poznania./L´enseignant academique, le chercheur eternel de la vérité, du dialogue et du changement des idées. Avec ses collegues et étudiants nous élargisons l´horisont de notre conaisance. Zoznam autorových rubrík: Politická filozofia, Verejný život, Hľadanie koreňov, Súkromné, Nezaradené
Mediálne vyvolala jedna časť pápežovej novej knihy dosť rozruch. Dokonca mnohé média to "zvestovali" na prvej stránke. Potom začal cirkus hľadania vinníka (našiel sa v týždenníku Osservatore Romano). Nato mnohí odborníci sa pokúšali vysvetľovať, že sa vlastne o nič nové nejedná. Slovenská verejnosť nejako zase...nereagovala (možno okrem http://www.postoy.sk/svetlo_sveta_uryvok) . Preto prinášam malý výklad k vete, ktorá má veľký význam.
Ekonomická kríza úspešne pokračuje. Po Grécku ratujeme Irsko a presvedčujeme Portugalsko. Súčasne však sami bojujeme s jej následkami. Mnoho analytikov sa predbieha v prognózach a ideológovia na jednej strane pochovávajú kapitalizmus, na druhej strane broja proti zadĺžovaniu a rozdávaniu z ničoho. Nuž aj mňa zaujalo niekoľko myšlienok špecialistov na budúcnosť globálneho sveta.
Stretli sme sa u benediktínov, v hoteli Adalbertinum na Břevnove v Prahe 6, kde sa uskutočnila zaujímavá konferencia: stretnutie signatárov Charty 77 a členov bratislavského Teofóra. Bolo práve 13.11., pamiatka svätorečenia sv. Anežky Českej. Vtedajšia akcia spustila niečo nevídané v našej Československej socialistickej republike. Prvýkrát mohli isť autobusy aj zo Slovenska do Ríma. Tí, ktorí sa vracali lietadlom o týždeň, mali pred očami už obrazy vzbury ľudu- obrazy zamatovej revolúcie, ktorá sa ešte dodnes nezavŕšila.
V tomto čase povodní a iných katastrof musíme často myslieť na solidaritu. Toto slovo dnes síce vyvoláva rôzne resentimenty z dôvodu jeho použitia v tzv. novej politike okorenenej privátnymi letmi za chuťami neuveriteľného druhu a zase na druhej strane sme o solidarite a sociálnom štáte počúvali a počúvali posledné štyri roky a dnes nechceme uveriť, že za to musíme zaplatiť účet.
Vyzerá to, že by nemal byť dnes veľký problém ani s OL, ani s inými združeniami štvortlístka. Predsalen ma zarazila tá 42 % podpora "najsilnejšej" opozičnej strany. Vieme, že ľudía volia nie vždy rozumom, ale skôr podľa "pocitov". Napriek tomu vidieť ako im je jedno, či sa tak, alebo onak bačovalo za minulej vlády je trochu silné kafe. Na čo myslí obyčajný volič keď číta články o nehospodárnych tendroch, odmenách a pod.?
V podstate by sme mali nechať vláde 100 dní a potom začať s kritikou. Nakoniec ešte poriadne ani začať nemohli. Ale je uhorková sezóna a okrem daždov o ktorých zase nepíšu noviny nič, čo by stálo za úzkosti ľudí hlavne na východe, tak sa celý blog SME včera "zmatovičoval". Už v predošlých blogoch som upozornil na to, že tu na webe máme hodne romantikov politiky, ktorí by si svoje sny za každú cenu chceli naplniť vo verejnom priestore. Som len zvedavý s akými snami takýto odborníci potom vstupujú do iných zväzkov: napr. manželstva, pracovno-právneho vzťahu a pod. To ak sa im nesplnia všetky túžby, tak odchádzajú?
Zase som neodolal niečo napísať. Ešte len začína fungovať nový politický život, ktorý možno pomôže k zmene zmýšlania spoločnosti o verejnom živote a už sa tu vynárajú ako komáre v podvečer analýzy a komentáre, ktoré sú minimálne smiešne. Mnohí novinári sa stávajú moralistami politiky namiesto ozajstnej novinárčiny. Už zase masírujeme verejnú mienku tak ako pri páde poslednej normálnej vlády.
Pozorujúc to "veľké sklamanie", ktoré vanie z niektorých bloggov a iných komentárov po zverejnení téz štvorlístka, ktorý by sa mal budúci mesiac ujať vlády, nedalo mi aby som sa aspoň trochu nezamyslel nad našim politickým myslením.
Vo víkendovej prílohe SME pred voľbami bol pekný článok o chápaní hier- teda aj futbalu ako modernej vojny, vyrovnávania si účtov medzi národmi. Po niekoľkodňovej hystérii francúzskych médii a možnom pokračovaní médíí nemeckých a anglických (to len námatkovo vybraných a mnou sledovaných) mám dojem, akoby to naozaj bola pravda.
V podstate už asi bolo povedané všetko, čo sa dalo o našej predčasnej noci zázrakov zo soboty na nedeľu. Napriek tomu, že mám na stole dosť roboty a radšej nechám miesto iným a múdrejším, neodolal som sa pozrieť na našu možnú budúcnosť. Kiežby štvorlístok vydržal- to je jedno prianie a nie je ideologické. Skôr mi ide o kultúru našej spoločnosti. Druhé prianie- kiežby aj média pochopili, že vrámci menšieho zla už nemôžu dopustiť toľko priestoru amatérskej a nezrelej kritike bez rozumného komentára ako pred voľbami v roku 2006. Ktorý štát si dovolí akokoľvek komplikovaných ľudí, ktorí ho konečne dobre spravujú, takto nahradiť niekym, kto denne má toľko mediálneho priestoru až presvedčí ľudí (a aj Cirkev), že sme ohrození všetkým možným a zo všetkých strán?
Pomaly sa hádam ukončuje prehánková sezóna. K tým zmenám farieb a nálad prichádzajú aj zmeny spoločenské, dokonca aj politické. Teda aspoň v okolitých krajinách. A to mám na mysli aj Burgenland v Rakúsku, kde socialisti stratili absolútnu väčšinu. Mnohí "analytici", ktorých by som skôr nazval veštcami z guľe, akosi nedokázali tento vývoj ani len okomentovať. Iní sa zase nádejajú, že teraz bude dobre, dokonca lepšie a akosi si nemôžem pomôcť ale cítiť z toho evergreenovu túžbu po svetlých zajtrajškoch...
Ak si myslíme, že v minulosti žili ľudia oveľa striedmejšie a len dnes sa akosi nevieme vpratať do kože, nebolo by od veci pozrieť sa na mnohé dejinami poskytnuté pohľady na ľudské túžby po dobrom živote.Zaujímavé je počúvať ako ani v dobách dávno minulých človek túžiaci po svojom naplnení nebol úplne spokojný s mnohými nákladnými vecami, ktoré vlastnil. Príklad filozofa Nietscheho a mnohých hlavne protestantizmom a Kantovou filozofiou ovplyvnených osobností hovoria výrazne o tomto fenoméne. Aj u nás je dosť intelektuálov, ktorí si radi povzdychnú a myslia si, že by najlepšie bolo vrátiť sa do džungle. Tam by vraj človek objavil znova svoju nevinnosť a čistotu ducha...
Po obrovskom debakli antipopulistickej politiky v NRW štáte, kedy grécke problémy spôsobili odklon voličov od reality v najľudnatejšom štáte Spolkového Nemecka sa uskutočnila u slávne neslávneho Beckmanna na prvom kanáli nemeckej televízie zaujímavá debata dvoch donedávna nezmieriteľnych nepriateľov spred jedného desaťročia. Už len ich spoločná kniha (!) nás núti nad zamyslením v prehriatom slovenskom priestore. Ich názory zase jasne ukazujú, že problémy Európy sú oveľa hlbšie: http://www.daserste.de/beckmann/sendung_dyn~uid,19gssumv6u7kuwea27koj9fd~cm.asp
