Dvaja donedávna nezmieriteľní nepriatelia: "superminister" G. Schroedera za SPD Wolfgang Clement a ekonomický expert CDU Friedrich Merz sa poznajú už skutočne dlhú dobu. Ich vzájomné útoky za červeno-zelenej vlády v Nemecku boli povestné. Clement vždy pôsobil dojmom človeka, ktorý Titanic nad vodou udržať nemôže, ale Merz svojim štýlom predsa len odpudzoval aj vlastných voličov. Je priamočiary a nemecky strohý s veľkou dávkou sakrazmu. Hovorí zásadne vecne a ide priamo k téme a jej pozadiu. Presne tak sa po dlhej dobe znova predstavili v nemeckej televízii.
1. poznámka: je unikátne, ak dvaja úhlavní politickí nepriatelia napíšu spoločnú knihu o budúcich víziach (nielen nemeckej politiky). Dokázať zahodiť nevraživoť a ideologické rozdiely a pokúsiť sa spoločne pomenovať východiská z marazmu dnešnej doby dokážu len veľkí ľudia veľkých národov, ktorým ide o veľké veci (ach tá malichernosť našej politiky na Slovensku)!
2. poznámka: Ich úvahy boli skutočne hlboké. Hlavne Merz sa pokúšal populistické a často bulvárom ovplyvnené otázky moderátora Beckmanna kontrovať skutočnými problémami verejného priestoru ako spoločná akcieschopnosť Európy a nutná zmena vzdelávacieho systému. Zásahy štátu do ekonomiky budú vždy nutné, ale otázka do akej miery, akého štátu ostane na programe dňa.
3. poznámka: Debata poukázala na, podľa mňa, skutočné problémy Európy. Myslíme lokálne a chceme konať globálne. Ak chceme uspieť (ako Európa) voči veľmociam ako je USA, Čína, India (dosaďťe si ďaľšie podľa jednotlivých kategórii) tak sa musíme naučiť jednať spoločne, byť spoločne schopní konkurencie a ovplyvňovania svetovej politiky. Nedá sa pracovať na politicky jednotnej mene, ak dostávame údery hlavne z Londýna a pod. bez možnosti kontroly a jednotného ovplyňovania. Nedá sa myslieť len na národné záujmy, ak sme občania Európy a budeme mať čo robiť obstáť vo svetovej konkurencii. Jednoducho globalizácia nás už predbehla, hranice skončili, ale my sme tam, odkiaľ máme vychádzať, ešte nedošli.
Nuž ako smiešne vyzerajú voľby a hádky v jednotlivých štátoch EU popri cieľoch a víziach byť veľkým hráčom na veľkom ihrisku! Smerovanie k jednému európskemu ministrovi financii a jednej európskej ratingovej agentúre, ktorá nebude určovať hodnoty z Wall Street, hľadanie spoločnej akcieschopnosti- to je bolestivý zrod Európy 60 rokov po Schumannovej deklarácii. Kiežby sme vedeli aj bez diktátorov smerovať spoločne k jednému tak dôležitému cieľu pre všetkých občanov Európy- mieru a kvalitnej životnej úrovni.
