Kedže sme všetci ešte nejako povolebne naladení a pokúšame sa hodnotiť to, čo sme dostali do vienka minulú nedeľu, tak aj ja sa nebudem snažiť hodnotiť zostavovanie novej vlády a iných vecí, na ktoré máme ešte skutočne čas. Nechajme štvorlístok v kľude predstaviť ich projekt a najlepšie urobíme, ak sa sústredíme na to, čo by sme chceli naozaj zlepšiť vo verejnom živote. Nakoniec posledná relácia Pod lampou mi tiež dodala nádej, že ešte existujú u nás ľudia, ktorí sa vedia aj napriek rozdielnym názorom porozprávať. S Dylanom, alebo bez neho.Prvá bol samozrejme Lukáš Krivošík, ktorý svojom komentári k voľbám napísal niečo o pokore:http://www.aktuality.sk/clanok/165867/komentar-bez-pokory-pravica-nedovladne/.Posledná kvapka pre napísanie krátkeho zamyslenia bol kongres ODS v Prahe tento víkend, ktorý uviedol list svojho bývalého šéfa Mirka Topolánka. Komentátorov najviac zaujal 6. bod jeho navrhovaných zmien v strane, ktorý hovoril o- nevyhnutnej pokore pre lepšie budúce smerovanie strany. Lenže pokora vo verejnom živote a politike nie je jednoduchá kategória. Skôr sa tu mieša náboženstvo s politikou. Pokorou totiž vyjadrujeme úctu a bázeň pred Autoritou, ktorá je tak veľká, že nás prevyšuje a teda prístup k nej a cesta s ňou je možná len cez pokoru. Neviem si dosť dobre predstaviť pokoru bez uznania niečoho, čo ma presahuje. A pre nábožensky neharmonizujúcich ľudí musím dodať, že toto miešanie nie je automaticky spojené s Cirkvou. V prvom rade ide vo verejnom priestore, polis, o to, že hľadáme to, čo je, čo je skutočne reálne, čo existuje a má sa zjaviť. Toto staré grécke hľadanie, ktoré sa vynára keď sa pokúšame pochopiť politiku ako službu mojim spoluobčanom je základom pre pokoru. Len ten kto dúfa v zjavenie sa a odhaľovanie pravdy v spoločnom dialógu pri vstupe do verejného priestoru, len ten dokáže pokoru naozaj uplatniť. Pokoru pred službou, ktorú môžem vykonávať pri poznávaní seba a všetkých, ktorí sú mi zverení v mojej verejnej službe.A tou môže byť aj daná Autorita, ktorá si pokoru zaslúži.Veľmi pozitívne hodnotím hlasy (aj z novoformujúcej sa vlády) o návrate etiky do politiky. Pozoroval som aj z blízka veľa tribútov ako revolúcie, tak aj isté regresy z minulých časov, ktoré nám tu ovládli televíziu a iné média za minulej vlády. Mnoho z nich politiku a etiku vylučuje. Možno aj službu a túžbu poznávať. Kiežby tieto nové hlasy aj o hodnote pokory v politike naozaj ukázali našej spoločnosti kultúru úcty a tolerancie, záujmu o občana a hľadanie tej pravdy o nás, ktorá sa môže zjaviť len v spoločnom dialógu vo verejnom priestore, nech už pod tou Autoritou chápeme každy to, čo môžeme. Peknú nedeľu
