Z príležitosti spomienky na tento deň sme na Břevnovskom cintoríne navštívili hroby Jána Patočku, Ivana Medka a Karla Kryla. Samozrejme, že najprv sme sa zastavili u hrobu opáta Anastáza Opáska, OSB.
Medzi referentmi bol aj katolícky kňaz Marian Zajíček, ktorý Chartu 77 podpísal skoro okamžite po jej zverejnení. Jeho opis vtedajšej situácie bol akoby prenesený do dnešnej doby. Akoby sa to stalo včera. Dnes si už nikto nepamätá, že za občiansku angažovanosť kňazov bolo za komunizmu odobratie štátneho súhlasu. Podpísali to dvaja: Zajíček a Gombík. Jeden sa neskôr ku kňazstvu vrátil, druhý odišiel do Prahy, aby sa na Slovensku po podpise, kedy sa všetci od neho odťahovali, „necítil sám".
Po prestávke prišla na rad prednáška jedného z najobľubenejších českých teológov P. Tomáša Halíka a jeho pohľad na 40 rokov hodnotenia diela pokoncilovej obnovy.
Niekoľko z týchto myšlienok som si zaznamenal:
Keby z katolicizmu vznikol -izmus, teda ideológia, stala by sa dnes Cirkev sektou.
Väzenie mnohí chápali ako šancu: prijali situáciu ako pokánie Cirkvi za triumfalizmus Rakúsko-Uhorského katolicizmu. Mnohí mali existenciálny zážitok koncilovej obnovy vo väzení (Zvěřina, Mádl, Mandl- skúsenosť kriminálu)- toto môžem z rozprávania našich pátrov aj sám potvrdiť. Napriek mladému veku a mnohým snom sa väzenie nestalo konečnou v depresii, ale spoznávaním sa navzájom!
Nie mocná triumfalistická, ale chudobmá eucharistická Cirkev má budúcnosť (zase sa mi žiada dodať: Cirkev, ktorá sa zaujíma o ľudí a skúša im rozumieť a nie „z patra" ich poučuje).
Človek a inštitúcie preberajú od toho (nepriateľa), proti komu bojujú (tento bod ma zvlášť oslovil: vidieť mnohých kresťanov v politike, alebo vo vnútri Cirkvi ešte aj dnes pracovať metódami z komunizmu je asi dôsledok tejto anamnézy)!
Aggiornamento nie je konformizmus k dobe ale „zdnešnenie" Cirkvi! (takisto tento bod prednášky je veľmi dôležitý, hlavne pre tých, ktorí by chceli vidieť Cirkev príliš svetskú: my naopak musíme v komunikácii so svetom vedieť hovoriť dnešným jazykom a nie stať sa svetskými!)
II. VK nemal symbolické postavy ako I. VK (alebo Trident, ktorý zosobňuje socha sv. Jána Nepomuckého)
Charta 77- kardinál Tomášek (ťažké zbližovanie)- avšak neskôr jasné stanovisko, že: je dôležitá solidárnosť aj s neveriacimi bojujúcimi za slobodu: hlavne obrat kard. Tomáška bol veľmi dôležitý pre duchovnú podporu prechodu k slobode!
Počuť tieto analýza 21 rokov po páde komunizmu u nás bolo niečo „posvätné". Zavŕšili sme to diskusiami až do večera. Následne nám otec arcibiskup Dominik Duka (takisto väznený za komunizmu) v katedrále vyslúžil sv. omšu na výročie svätorečenia Anežky Českej (aj s požičanými relikviami sv. Anežky od Križovníkov) a následne obdaril medzi inými aj Prof. T. Halíka medailou sv. Vojtecha za zásluhy o rozvoj viery a Cirkvi.
Vážme si slobodu, ktorá sa u nás stále ešte len rodí, inak sa nikdy nestaneme dôležitým národom novovznikajúcej Európy!
