Za posledné štyri roky sme sa naučili hodne surrealisticky sa pozerať na verejný slovenský život. Klamstvo ako pracovná metóda, oddeľovanie verejného života od etiky, hrubé osočovanie a nadávanie, hrdinovia ako Jánošík a iní brutálni vládcovia (a označovateľa tvorcu pokoja strednej Európy za šaša na koni). Celý náš život znova zhrubol a zvulgárnel ako som to prežíval v rokoch 1995-1996. Najlepšie to vidíte, keď sa vraciate mesačne zo zahraničia: služby, tváre ľudí dokonca aj správanie sa v cestnej premávke a pod. Takisto žurnalisti a ich stále slabšia kvalifikácia...Čo ma najviac mrzelo v roku 2006 neboli ani tak hádky mocných. Našinec ešte celkom nechápe ako moc ničí a opíja a ako jej držitelia si musia dať pozor, aby nepodľahli jej vábeniu a ako im treba nastaviť zrkadlo (teda ešte neverí, že to môže byť inak: bez okázalého bohatstva- spomínam si na nášho profesora vo Fribourgu, ktorý keď sa stal prezidentom denne chodil vlakom s jedným nenápadným ochrankárom do práca ako predseda vlády do Bernu). Horšie boli ideály, ktoré rôzni aj mediálni intelektuáli vkladali do svojej predstavy o politike a snoch ako tých politikov budú vychovávať! Skúste sa milí novinári pozrieť na kampaň proti tým, čo nám zachránili Európu pred voľbami v roku 2006. Ja viem, aj ja mám veľké problémy vidieť prehrešky mocných, ale skúste si uvedomiť výsledok ku ktorému sme tou stálou účelovou kritikou došli. Kritika je totiž super vec, ale musí byť nad osobou. A osobná nenávisť mnohých novinárov k mocným presiahla vtedy všetky medze. Aj nádej, že my tých nám neprijateľných vyženieme a prídu lepší /skúste si prečítať český týždenník Reflex po voľbách, kde sa analyzuje neschopnosť zabrániť korupcii verejnej sféry v celej talianskej povojnovej histórii aj s následkami- keby sme my takto vedeli analyzovať politiku, tak by sme asi boli v stálej depke/. Hoci... musím sa priznať, že je to dosť normálne mať vyrážky z premiéra, ktorému nerozumiem ani ľudsky. Môj osobný kontakt počas troch mesiacov práce s politikmi ohľadne politickej etiky bol rovnako rozčarujúci. Ak by išlo o osobné sympatie, tak by som mal tiež čo robiť, aby som písal objektívne. Nakoniec to malo len vplyv na moje volebné rozhodnutie.Ale aby som nerozťahoval: Ak táto štvorkoalícia nebude schopná prísnej disciplíne (to znamená, čo sa dohodne sa musí dodržať a spoločne prezentovať bez bočnej protimediálnej kampane- viz. problémy nemeckej vládnej koalície, ktorá nie je zvyknutá na vládnutie a už lezie veľkej časti národa na nervy aj keď vo veľa veciach má pravdu) tak nám vracajúca sa denná kritika malého Muftiho (ako sme ju počúvali v kuse aj 20x denne vo všetkých médiach v roku 2002-2006) znova prinesie surrealizmus v praxi a vieru, že bez hodnôt, ale s revom môžeme spolu existovať vo verejnom priestore. Kiežby štvorlístok tak vedel komunikovať s opozíciou a novinári tak rozumeli politike, aby sme naozaj ukázali, ktorá cesta nás môže vyviesť z (aj duchovnej) biedy. Preto nech radšej mesiac rokujú ako češi a poriadne zazmluvnia čo sa dá a na čom sa dohodnú, nech tvrdo a bez pokušenia moci príjmu za svoje a ukážu pravdu, ktorú nám veľmi ani médiá za posledné obdobie neukázali: ako biedne vyzerajú naše služby, zdravotníctvo, polícia a súdnictvo aby ľudia dokázali nielen utopisticky, ale aj reálne veriť, že sa to všetko dá zmeniť.Nuž a nakoniec moja radosť: že slovenskí občania maďarskej národnosti sú naši maďari (už skoro ako vo Švajčiarsku) a nie lobby nejakých zaslepencov z 19. storočia
