Okolo nás sa politicky deje hodne zmien. Niektoré sa dali očakávať (viz. Maďarsko), iné sa stali prekvapením desaťročia (voľby zemí českých). Jedna garnitúra sa nádejá, že bude dobre a druhá sa dostáva do politických (a iných) depresíí. V podstate však asi ľudia nebudú ani tak pravicoví ako skôr používajú zdravý rozum dobrého hospodára. Ten totiž vie, že na dlh sa žiť nedá. A Grécko desí už aj v spáľniach mnohých politikov zo zakladajúcich štátov EU. A ešte populizmus a arogancia moci (resp. tzv. práva väčšiny) zaznamenávajú rovnaký neúspech. Klasik, ktorý končí v parlamente, by povedal: kto mečom začne, mečom aj zahynie (alebo tak nejako, veď to je už pár rôčkov).Mňa skôr znepokojuje neadekvátna nádej, ktorá sa by sa dala nazvať utopistickou nádejou. Akoby zmena vládnej garnitúry okamžite znamenala splnenie všetkých možných túžob snívajúcich. Akoby nové tváre boli automaticky zárukou nového jednania a zmeny k "lepšiemu".Ja mám osobne radšej starých mazákov, ktorí uznajú svoje chyby a pokúsia sa z vlastných chýb poučiť a konať inak. Možno preto, lebo pracujem v kraji vína a viem, že nie to mladé je zárukou kvality, ale to dobré...Nuž a nie stále nové strany, ako skôr stála snaha o skutočnú službu ľuďom bez populizmu a arogancie moci by mali zabezpečiť stabilitu našej spoločnosti. A nech sa v tom dialógu ukáže, či má pravdu pravicovo-konzervatívna alebo ľavicovo-silnoštátová politika.
