Kedže včera som sa pokúšal pochopiť francúzsku národnú futbalovú tragédiu ako urážku národa (!) ako to nazvali niektoré francúzske noviny (viz. včerajší blog), ani ma nenapadlo, že v tom budem pokračovať. Ani nechcem komentovať dnešné talianské noviny (alebo tie zajtrajšie). Ale to ako mi tu v zahraničí gratulujú ľudia na ulici, dokonca dostanem gratulačný mail aj od starostu, kde všetci s obdivom píšu, že sú "so mnou" (asi rozumej s mojim národom, štátom,...), aj miestni poliaci sa už pripojili s gratuláciou, ma po tej infarktovej 20 minútovke pred televízorom podnietilo k tomuto zamysleniu. "Gratulujem futbalistom, lebo zdolali majstra sveta a tým nám zaznamenali úctu vo svete!!!". A ja neborák som sa zlostil pri iných národoch ako to chápu! Nuž neviem ako teraz budem hrať na proeurópana! Nech žije domovienka!
