„Demokracia" je podľa Tomáša z Akvina (STQ) nespravodlivá forma vlády. Hughes však upresňuje, čo sa pod týmto pojmom myslí: nespravodlivá je forma vlády, ktorá utláča mnohých ľudí:
- ako diktatúra (tyrania): tuto záujmy všetkých ľudí sú nemilosrdne podriaďované záujmom diktátora. Táto je zo všetkých najhoršia, lebo:
o vykorisťovanie postihuje takmer každého a teda tento systém je najvzdialenejší tomu, aby smeroval k všeobecnému blahu
o vykorisťovanie je tu oveľa účinnejšie ako u iných systémov preto, že moc je tak skoncentrovaná
o diktátori mávajú sklon k despotizmu a často sa uchyľujú k násiliu, pre udržanie si svojho postavenia
o diktátori sú najväčšími nepriateľmi dobrých ľudí (ktorí im ako je známe môžu najviac uškodiť) a preto sa ich snažia skorumpovať, alebo zničiť!
- oligarchia: malá skupinka vládne proste tak, aby si udržala naveky svoje výhodné postavenie
- demokracia: kde väčšina utlačuje menšinu. Vláda úplatnej väčšiny (STQ tu má na mysli demokraciu) je svojim spôsobom dokonca horšia (vzhľadom k väčšej pravdepodobnosti politikárčenia a nejednotnosti, ktoré vedú k zásadnej nestabilite spoločnosti) ako diktatúra, kde aspoň panuje svojim spôsobom pokoj!
Spravodlivá forma vlády:
- monarchia: vláda malej skupinky osvietených ľudí (aristokracia); tú považuje STQ za najlepšiu lebo oproti diktatúre účinne koncentrovaná moc pomáha omnoho efektívnejšie konať dobro. V praxi však toto nefunguje pre nebezpečenstvo zvrhnutia sa na diktatúru. STQ sám uznáva, že by potrebovala mnoho poistiek, ktoré by museli zabezpečiť nezvrhnutie sa v diktatúru. Otázne tu je, či osvietený monarcha by zvládol časté radenie sa s inými a uznával ich zasvätené názory pri svojich rozhodnutiach.
- vláda všetkých ľudí (politeiá- niečo na spôsob skutočnej demokracie). Pri tejto forme majú ľudia oveľa viac sklon prispievať k spoločnému dobru (blahu), pretože cítia, že môžu viac sa zasadiť za svoju budúcnosť! STQ teda sám uznáva, že v demokracii existuje väčšie angažovanie sa jednotlivca a je to v prospech rozvoja človeka (aj preto spôsob hľadania generálneho prokurátora v SDKÚ zaváňa reziduami komunizmu! V tom sa nelíšia od "neslobodnej opozície").
Napriek tomu si STQ myslí, že vrodený sklon každej demokracie k politikárčeniu a nejednotnosti ( a zase sme u kauzy g. prokurátora) vedie k nežiadúcemu oslabeniu vlády (príklad Atén a starího Ríma)!
Hughes u poistiek pre monarchiu kritizuje STQ, že je nedôsledný: na jednej strane STQ tvrdí, že štát je nevyhnutný predovšetkým preto, že pre nájdenie najlepšej cesty k spoločnému dobru sa vyžaduje usilovná spolupráca! (Hughes: J.S.Mill, O slobode: „skutočné hľadanie pravdy vyžaduje vysoký stupeň slobody jednotlivca). Na druhej strane vraj STQ obhajuje formu vlády, kde síce očakáva usilovnú spoluprácu, ale kde neexistuje priamy mechanizmus ako premietnuť výsledky verejnej mienky do spôsobu vlády monarchy! Príliš sa podľa Hughesa spolieha na ochotu vládcu často sa radiť. Hughes si myslí, že názory STQ pochádzajú z jeho štúdia histórie a že tieto poučenia nie sú dnes tak jednoznačné:
STQ teda uzatvára, že nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z toho, že monarcha sa stane diktátorom je menšie ako nebezpečenstvo, že demokracia bude slabá, nejednotná a teda nevýkonná!
Hughes nám tu kladie otázky:
Je teda hodnota demokracie niečim, čo by sme mali obhajovať ako vec princípu? Alebo je demokracia najlepšou formou vlády len pre niektoré spoločnosti a len v určitých historických a ekonomických podmienkach (STQ)?
