reklama

O lesoch, o horách, o prírode

Bola jeseň a ja som si so svojou priateľkou vyrazil na chatu, spraviť si pekný víkend. Z tohto miesta mám kopec zážitkov a podľa môjho skromného názoru je to jeden z najkrajších skrytých kútov, aké môžete na Slovensku navštíviť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vitajte na Lipovci v okrese Rimavská Sobota. Keď ste už tu je škoda sedieť len na dvore. Chce sa vám vrhnúť na dobrodružnú púť po okolí a kochať sa tým, aký pokoj to všetko okolo vás vyžaruje. Máte pocit že sa zastavil čas a všetky problémy sa stratili. Preto sme sa rozhodli ísť na celodennú prechádzku do vedľajšej dedinky. Očistiť myseľ i ducha. Cesta nevedie po asfaltke ale cez lúky a lesy. Na jesenný deň bolo príjemne teplo a na starej poľnej ceste začal náš výlet. Klesali sme z vŕšku na lúku, ktorá sa pred nami vlnila. Raz sme kráčali hore a raz zase dole. Uprostred lúky na pahorku pred nami bol malý lesík, cez ktorý sme prešli. Les má tvar kruhu a bolo možné ho obísť, pretože jedna z ciest vedie po jeho okraji okolo pahorku. Zakaždým keď cezeň prechádzame pripadá mi to, ako keby sme sa preniesli v čase. Odmyslieť si tie plastové fľaše v kríkoch tak by som naozaj uveril, že nie sme v 21. storočí. Neporiadny spoluobčania si zrejme aj takýmto spôsobom budujú vyššie spoločenské postavenie v tlupe tým, že urobia cool vec a hodia fľašu od vína za 0,99 centov do lesa. Vychádzame z lesíka a stúpame po lúke vyššie. V diaľke vidíme líšku s krásnym huňatým chvostom. Niečo ju v tráve zaujalo. Keď nás spozorovala rozbehla sa dole lúkou ďalej od nás, ku hranici lesa. Opäť klesáme a v tom ma napadne myšlienka a chcem sa o ňu podeliť: „Nebolo by fajn postaviť lyžiarske stredisko a prepojiť tak jednu dedinku s druhou?“ Pred tridsiatimi rokmi na blízkom svahu fungovali dva vleky a môj otec sa tu naučil lyžovať. Keď som sa ja ako malý učil lyžovať, vlek už nefungoval. Mojím vlekom bol oco, ktorý ma ťahal do kopca. Tak ma napadlo, oživiť to tu by predsa prinieslo financie do tejto oblasti. „Zbláznil si sa? Ako ťa to vôbec mohlo napadnúť zničiť tak pekné miesto tým, že sem bude chodiť kopec ľudí!“ Odpovedala moja priateľka. No na jednej strane má úplnú pravdu. Keby sa tu niečo také začalo budovať, bolo by potrebné vyrúbať strašne veľa stromov, nasadiť betón pre základy stĺpov a umelo zasnežovať, pretože zo snehom je to posledné roky biedne aj vo vyšších polohách. Okamžite sa mi vybavila Demänovská dolina a rozširujúci sa komplex ubytovacích zariadení. Neviem si ani predstaviť, že z krásnej krajiny lesov a lúk by sa stala krajina po “kalamitnej ťažbe“ a s obrovskou budovou zasadenou uprostred. Otras! Áno, ten môj nápad so strediskom je sprostosť. Nuž máme tu niekoľko opustených domčekov, ktoré by po rekonštrukcií mohli slúžiť pre potreby ubytovania. A čo tá lyžovačka? Asi to bude chcieť viac snahy vo vývoji alternatívnych technológií, menej skleníkových plynov a môžeme sa lyžovať aj na miestach kde vlek začína hrdzavieť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rekonštrukcia opustených miest je prijateľnejšia pre prírodu, ako výstavba desať poschodovej opachy. Prijateľnejšie je nepostaviť lyžiarsku halu v srdci národného parku. Nestavať vyhliadkovú vežu, ktorá kazí výhľad. Atrakcie pre lenivých turistov, ktorý majú peniaze prinesú síce viac financií do vačku miestnej komunite a obci. Pôvodný obraz krajiny sa však vytratí a my prídeme o bohatstvo, ktorým sa tak pýšime. Je nutné poznať kedy je nával ľudí na jednom mieste už neúnosný. Neúnosnosť neznamená stavať, aby sme toho uniesli viac a zarobili. Znamená to zamyslieť sa ako zachovať krajinu, ochrániť ju pred nerozvážnou výstavbou, napríklad zonáciou všetkých národných parkov a chránených území. Zabezpečiť nižší počet turistov v jednej lokalite, zatraktívnením neznámych no pritom krásnych miest na Slovensku. Samozrejme nie výstavbou poschodových betónových monštier, alebo lyžiarskej haly uprostred lúky, ale obnovou opustených budov, starých hotelov, chát a podobne. Som si istý, že dobové ale zmodernizované stavby dokážu poskytnúť dostatok komfortu aj vyššej lige. Do prírody si chodíme oddýchnuť, les by mal ostať divočinou, nedotknutou, miestom kde sa čas zastavil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz kritika oponenta záverečnej práci. Pár zrekonštruovaných domov predsa nie je schopných udržať nápor vo Vysokých alebo Nízkych Tatrách, ktorý je rok čo rok väčší najmä v zime. Pre nedostatok snehu sa sem valí celý národ a aj zahraničný rekreanti. Musíme predsa stavať! V Rakúsku ten nápor zvládajú.

Pravda. Rakúsko má väčšie možnosti na lyžovačku ako my. Pracujú s tým čo majú a my musíme tiež. Aj keď územie vyslovene nedrancujeme ťažbou alebo prispôsobovaním povrchu, ľudský nápor má svoj dopad. Človek svojou prítomnosťou ruší zver, nevychovanci po sebe nechávajú bodrel, ktorý následne nachádzame v žalúdku zveri. Inšpiráciu ako to zvládať môžeme nájsť aj za veľkou mlákou. Nie som fanúšikom Ameriky, ale ich spoplatnenie a prísna ochrana národných parkov nám môže byť príkladom. Taktiež severské krajiny, Švajčiarsko a Slovákmi uctievané Rakúsko. Áno opatrenia pomôžu, ale tú najväčšiu pomoc ktorú potrebujeme nám dá len nepísané právo. Mentalita. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odstavec pre bordelárov:

Aby ste pomohli prírode nemusíte chodiť protestovať proti ťažbe kalamitného dreva tak, že sa reťazou pripevníte o strom. Už len keď neodhodíte plastovú fľašu alebo obal od horaliek na zem, ale do plastu, máte u prírody jeden červení bod. Vaše deti vám budú vďačné keď sa napijú čistejšej vody, oslobodenej o ten bodrel čo ste nehodili na zem. Za každý správne zatriedený odpad, ktorý ste nehodili do trávy vám veľmi pekne ďakujem.

Ja len toľko.

Ronald Szapáry

Ronald Szapáry

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík:  PríbehyZ cestovaniaSpoločnosť, myslenie, postojeSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu