Nedávno sa tak dospelí bavili a ja dieťa nemluvňa som nedával pozor, až kým neprišli na rad tie ozajstné témy. „Vraj čoraz viac ľudí si na chaty inštaluje nádrže, aby mohli splachovať dažďovou vodou,“ hovorí otcov bratranec. Na čo môj otec odpovedal: „to by nebol zlý nápad nainštalovať to aj sem k nám na chatu.“ Slovensko je krajina kde splachujeme pitnou vodou, ktorá nám tečie v kuchyni alebo v sprche. Je pravdou, že máme obrovské zásoby pitnej vody, tie nám nebudú stačiť ak sa nezmení prístup sveta k devastovaniu pôdy pesticídmi a tým aj podzemných vôd. Samozrejme technologické napredovanie a industrializácia so sebou nesú ďalšiu výzvu, globálne otepľovanie a suchá.
Na chate používame studňu už roky, voda z nej slúži aj na pitie. Ešte keď môj starý otec žil, každý rok nosil vzorky vody do vodární kde pracoval, aby sme si boli istí, že voda je pitná. Posledné roky sa rozbory nevykonávajú a v podstate nevieme, či je voda stále pitná. Studňu napĺňa prameň, ktorý úmerne silnie s príchodom dažďov. Okolité lúky nie sú umelo hnojené, tak že teoreticky prameň by nemal byť kontaminovaný ničím umelým. Jediné čo ho môže postihnúť je zamorenie baktériami z prírody. Napriek týmto skutočnostiam vodu zo studne nechce piť nik, okrem mňa. A tak slúži viac menej len na varenie, sprchovanie sa a splachovanie. Častejšie suchá nás nútia uvažovať ešte o väčšom šetrení a nápad splachovať čisto len dažďovou vodu je podľa mňa skvelý. Okrem tejto možnosti, máme na chate ešte jednu osvedčenú možnosť, používať latrínu, na ktorú tu pomaly každý zanevrel. Netuším prečo, veď čo je na tom, keď vám v noci strašne treba a musíte vybehnúť von z domu v úplnej tme, počúvať zvuky lesa, ktorý máte priamo vedľa plota. Asi tu už všetci spohodlneli.
Aplikovať systém splachovania úžitkovou vodou v panelákoch a vežiakoch je rozdielny, ako v rodinných domoch. Zber dažďovej vody zo striech v mestskej zástavbe by bol tiež možný a pre bytové spoločenstvá by znamenal šetrenie financií na vodu. Znížila by sa záťaž mestskej kanalizácie a riziko povodní v zastavaných oblastiach, kde kanalizácia nestíha odvádzať dažďovú vodu. Len dažďová voda by na splachovanie nestačila, teda musela by byť v systéme napojená aj voda prečerpaná v lokálnych čističkách.
Prvotná investícia by bola najväčšou záťažou a preto by takýto projekt mohol podporiť štát, v rámci eko projektov, pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou. Množstvo odborníkov sa obáva, že nebudeme schopní vyčerpať obrovský balík eurofondov včas. Podpora bytových družstiev pri výmene potrubného systému z eurofondov by aspoň trochu znížila tlak analytikov po zverejnení predikcií. Nech projekty ako Plán obnovy nevyzerajú dobre len na oko, potrebujeme vidieť hmatateľné zmeny.
