Môj život sa zmenil pred viac ako 9 rokmi. Zo zdravého človeka sa stala osoba odkázaná na pomoc druhých. Môže za to prechladnutie v kancelárii, kde som pracovala. Pre dovtedy maximálne aktívneho človeka to, že zrazu nedokáže urobiť ani jeden krok je aj to dosť veľká záťaž, nie ešte to, čo sa okolo toho deje teraz už ôsmi rok.
Áno, som občan a je tu úradná moc (úrad, kde som aj ja kedysi pracovala) konkrétne Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a Ústredie práce soc. vecí a rodiny Bratislava.
Na začiatku všetkého bol posudkový lekár, ktorý podľa vážnej neurologickej diagnózy neurčil ani ďalšiu kontrolu. Ale po 4 mesiacoch sa všetko zmenilo… Práve vtedy došlo k zaujatosti cez tretiu osobu a zrazu ten istý posudkový lekár, ktorý ma nikdy nevidel tvrdil, že došlo k „zázračnému uzdraveniu” k regresii stavu, ako je to bežné pri týchto chorobách? Podľa neho som už behala a to bez pomoci! Aká však bola skutočnosť a čo bolo obsahom predložených lekárskych správ? Ledva som prešla s pomocou chodítka a druhej osoby z dôvodu ťažkej atrofie svalov, paraparéze a odumretým nervovým bunkám v mieche. Podľa odborných lekárov je to ťažký, chronický stav a už siedmy rok som odkázaná na vozík, posudkový lekár však robí vlastné závery a vyhodnotí to ako ľahký stupeň.
Úrad po 4 mesiacoch začal všetko odnímať a ja som sa začala odvolávať. Bolo to pred viac ako 7 rokmi a je to až dodnes!
Odvolania neskončia, lebo úrady môžu písať nepravdy, môžu zavádzať, inak by sa nestalo, že stále tvrdia niečo iné, podľa toho o čom majú rozhodovať. Raz som zdravá, potom vážne postihnutá, raz nemám žiadne obmedzenia, raz neviem aktívne hýbať rukami ani nohami, raz došlo k uzdraveniu, raz vzhľadom na môj ťažký stav sa nedokážem presunúť ani na vozíku, raz nepotrebujem bezbariérovosť, lebo som schopná uchopiť pero, raz preto, lebo stačí sa kúpať každý tretí deň, raz preto, že bariéry dokážem prekonať, raz preto, že nedokážem prekonať bariéry, a takto dookola, pritom tvrdia, že môj stav je nezmenený!
Ako je to možné? Stačí pohľad na moju spisovú dokumentáciu (580 ks rozhodnutí, posudkov…) za viac ako 7 rokov a všetko je jasné. Za 7 rokov mám 7 krát vyhraté súdy, z čoho 4 sú vyhraté spory na Najvyššom súde SR, ale …
Ale keďže žijeme na Slovensku, kde zákony platia len pre občanov a orgány štátnej správy zákony dodržiavať nemusia a môžu tak veselo šikanovať, diskriminovať, nadmerne byrokratizovať občana a môžu ho poškodiť na základných ľudských právach. Keby to nestačilo, tak nemusia rešpektovať ani rozsudky Najvyššieho súdu SR, nemusia dodržiavať princípy dobrej verejenej správy, môže dôjsť k opakovaním bezdôvodným prieťahom v konaní ako aj v mojom prípade – nemusia konať niekedy aj 1 rok a nemusia rešpektovať ani vyjadrenia ombudsmanky či komisárky, lebo oni sú štát v štáte.
Hovoriť o integrácii zdravotne postihnutých je potom už len výsmech ľudom , lebo práve naše orgány štátnej správy- úrad a ústredie práce urobia všetko pre to, aby občanov ťažko zdravotne postihnutých zo všetkých síl vytlačili na okraj spoločnosti, aby ani napriek obrovskému úsiliu sa nikdy nemohli integrovať!!!
