Každý sociálny pracovník musí ovládať základné princípy komunikácie s klientom. Ku kvalitnej komunikácii patrí aj miesto komunikácie. Kvalita a miesto komunikácie majú značný vplyv na celý priebeh konania. Nakoľko mám bohaté skúsenosti v tejto oblasti aj zo strany klienta , môžem povedať, že okrem týchto základných princípov nie sú dodržiavané ani ďalšie, bez ktorých sociálnu prácu nie je možné ani vykonávať. Máme veľa úspešných absolventov z oblasti sociálnej práce, na štátnych postoch však stále sedia pracovníci, ktorým chýba empatia, ľudskosť a nemajú poznatky ani o základných ľudských právach, ktoré sú základom kvalitného a odborného výkonu sociálnej práce.
Ako sa mohlo stať, že ma posudzovali na chodbe pri schodoch, v prievane 3 hodiny, následkom čoho som ochorela a mala som vysoké teploty, bolesti svalov a podobne? Aj keď počas tých 3 hodín a predtým, aj následne tiež cca. 2,5 hodiny som dôkladne vysvetľovala svoje potreby, ktoré som poslala aj písomne, v rozhodnutí uviedli, že som nič nevysvetlila.
Samozrejme, že keď ma o pár mesiacov znovu predvolali prvé, čo som chcela vedieť bolo to, či už majú na tento účel kanceláriu. Odpoveď bola nie, v žiadnom prípade oni žiadnu kanceláriu zabezpečiť nevedia a posudzovať ma budú znovu na chodbe. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som tam išla s právnym zástupcom -kancelária už nebola žiadnym problémom. Navyše nás prijali priamo v kancelárii riaditeľky. Je to čudný prístup - človeka na vozíku asi títo sociálny pracovníci nepovažujú za rovnocenného partnera. Pritom keby študovali sociálnu prácu a keby podľa toho aj konali tak by nemalo dôjsť k takým ale aj oveľa väčším chybám počas výkonu funkcie. Ako však chceme aby niekto dodržiaval zákony, ktoré ani nepozná?
Rovnako nepoznajú medzinárodné predpisy a dohovory, ale ani samotný zákon ktorý je základom ich práce. Inak by sa nestalo, že ten istý paragraf si každý vysvetľuje úplne inak a vás, keď poviete ako to v skutočnosti je považujú za „laika”. Viackrát na takomto stretnutí zaznelo: " vy ste laici, vy to neviete". Pritom si myslím, že až taký laik nie som. Sama som vykonávala sociálnu prácu, síce už dosť dávno, ale nikdy by som nedovolila škodiť klientovi. Počas 5 rokoch som sama musela študovať zákony a riešiť problémy, ktoré mi spôsobili neodborné prístupy k mojej osobe v tejto oblasti. Momentálne sociálnu prácu študujem a aj preto si myslím, že to, čo nás učili v škole je čistá pravda – sociálnu prácu by mal vykonávať len pracovník, ktorý má lásku a úctu k druhému človeku, etický prístup a dodržiava základné mravné hodnoty. Je dôležité, aby sociálny pracovník nezneužíval svoju moc a postavenie voči klientovi, lebo to popiera základné princípy humanizmu, ktoré sú základom sociálnej práce.
Aj napriek tomu, že u mňa sa jedná o chronickú chorobu – trvalý stav ťažkého stupňa, ktorý už trvá viac ako 7,5 r. žiadajú odo mňa vždy novšie a novšie lekárske nálezy – ktoré následne vôbec nerešpektujú, lebo všetky základné príspevky mi pred 5,5 r. odnímali a odvtedy márne čakám na spravodlivosť.
Niekto niekde urobil chybu, ktorého následky znášam dodnes. Urobil chybu, lebo zistil, že po 4 mesiacoch som sa náhle „uzdravila” z ťažkej neurologickej choroby…. - tak prečo som stále vo vozíku? To, že kto urobil chybu tiež viem a vie to aj protistrana- v tomto prípade úrad práce a ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Ten dotyčný už nie je zamestnancom úradu práce, ale chybu, ktorú urobil nikto neprizná a stále chránia jeho a nie klienta. To, že prečo konal tak, ako konal ? - dostal na to príkaz, ktorý bolo treba vykonať.
Okolnosti tu nebudem rozoberať, ale je smutné, že mravné hodnoty a etický kódex, ktoré majú byť základom sociálnej práce na Slovensku stále neplatia a stále sú uprednostnené niektoré priateľské či mocenské vzťahy na úkor klienta. Bolo by na čase to zmeniť..
