Orgány verejnej správy sa musia riadiť základnými zásadami správneho konania. Medzi základné princípy pri aplikácii práva patrí aj zásada rýchlosti a hospodárnosti, teda princíp procesnej ekonómie. Dodržiavanie tejto zásady je ešte viac významné, keď sa jedná o osoby odkázané na pomoc druhých. To, že sa úrady neriadia základnými zásadami správneho konania v mojom prípade je jednoznačné.
Pred 12 rokmi som stratila schopnosť samostatnej chôdze a som odkázaná na invalidný vozík. Nakoľko Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, ako aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave mi dodnes nepriznali ani jednu hodinu na pomoc pri domácich prácach, a stále sa ma pýtali, či vlastním pomôcku umývačku riadu, navyše vyčítali mi aj to, že napriek mojim vedomostiam som príspevky nežiadala, rozhodla som sa preto podať žiadosť aspoň o túto pomôcku.
Nepriznanie hodín na pomoc pri domácich prácach odôvodnili tým, že podľa posudkového lekára som schopná v bariérovom priestore na vozíku vykonávať bežné domáce práce? - pričom v tom istom rozhodnutí uvádza aj nasledovné, citujem: „v bezbariérovom interiéri nie je menovaná schopná pohybovať sa bez pomoci inej fyzickej osoby...ani na invalidnom vozíku“.
Samozrejme, že žiadosť o pomôcku mi úrad a rovnako aj ústredie zamietli. Podľa posudkovej lekárky MUDr. Csík sa ani nejedná o pomôcku, ale o bielu techniku, čo je vraj nadštandard. Posudková lekárka ústredia síce uznala, že uvedená pomôcka sa nachádza v zozname pomôcok podľa opatrenia ministerstva, nepriznanie však odôvodnila tým, že podľa nej mám ruky plne funkčné, ale napriek tomu by som bola odkázaná pri využívaní pomôcky na pomoc inej osoby. Takéto skonštatovanie je mimoriadne zaujímavé najmä preto, lebo 4 mesiace pred tým, keď mala rozhodovať o priznaní príspevku na auto s AP, ešte tvrdila, že nedokážem hýbať ani rukami ani nohami, len aby príspevok nemusela priznať!
V roku 2011 bolo EMG vyšetrením zistené, že okrem postihnutiu dolných končatín ťažkého stupňa, mám aj periférno-neurogénne postihnutie horných končatín, úrad však to nerešpektoval a všetky príspevky mi po 4 mesiacoch od priznania odňal. To, že neovládam dolné ani horné končatiny, pričom pravá ruka je horšia však uvádza napríklad aj v roku 2013, ako aj v roku 2014 (ale príspevky mi napriek tomu nepatrili!?). V roku 2015 som však už mala horné končatiny funkčné, v roku 2016 som však nebola schopná pohybovať s vozíkom v bezbariérovom priestore (aký dodnes nemám), ale horné končatiny som mala funkčné, v novembri 2017 som mala hypotrofiu svalstva horných končatín a znovu poruchu úchopovej schopnosti, ale v decembri 2017, teda o necelý mesiac som ruky mala už funkčné, vo februári 2018 som však nebola schopná vykonávať pohyby na horných a dolných končatinách, aby nemuseli priznať príspevok na auto s AP, avšak v mesiaci júl 2018, teda o 5 mesiacov som vraj mala objektívne zdokumentovanú dobrú pohyblivosť na horných končatinách, ale podľa posudkového lekára s funkčnými rukami nedokážem zapnúť umývačku, ale na druhej strane tvrdí aj to, že dokážem vykonávať všetky domáce práce. Súčasne však tvrdia aj to, že môj stav je stále rovnaký.
Asi už nemusím písať, že v rozpore so zákonom o mojich nárokoch rozhodujú stále tie isté osoby, ktoré svoje pôvodné posudky následne sami prehodnocujú. Keďže však nechcú ísť proti sebe samým, tak ich závery sú vždy také, aby následkom bolo nepriznanie príspevku tak či tak.
Takže po odmietnutí príspevku aj po odvolaní som bola nútená podať ďalšiu žalobu na Krajský súd, ktorý rozhodol v môj prospech, ústredie však podalo kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR, ktorý však rovnako rozhodol v môj prospech. Nakoľko však súdy opakovane zistili, že sú významné rozpory v samotných posudkoch posudkových lekárov, v prípade potreby odporučili zvážiť aj znalecké dokazovanie.
Ústredie sa najprv znaleckému posudzovaniu bránilo tým, že uviedlo, že nie je možné ustanoviť znalca, nakoľko v odbore posudkové lekárstvo znalec neexistuje. Následne však nemalo problém ustanoviť nie jedného ale až štyroch znalcov (z rôznych kútov Slovenska), pričom v rozhodnutí uviedlo očividné klamstvá, navyše na základe o slobodnom prístupe k informáciám som sa dozvedela aj to, že došlo k manipulácii s mojimi diagnózami a došlo k úniku mojich osobných údajov, pričom môžu byť naplnené viaceré znaky trestného činu.
Podľa predchádzajúceho konania, keď došlo k vypracovaniu klamlivého znaleckého posudku, ktorý znalec vypracoval bez toho, aby ma videl a následne tento posudok nebol ochotný ani vysvetliť, inkasoval od úradu 550,- Eur. Keď vychádzame iba z tejto základnej sumy, vypracovanie znaleckého posudku v tomto prípade by stálo 4x550 t.j. až 2.200,- Eur, pričom ako som už vyššie uviedla, hodnota príspevku je 300 - 400,- Eur. Za tie peniaze by úrad mohol priznať príspevok až 6 osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Na to však peniaze nie sú, pričom na úkor ZŤP ľudí sa obohacujú znalci, pričom dochádza iba k nehospodárnosti a k zbytočným prieťahom v konaní (konanie trvá od r. 2017), o rovnakom zaobchádzaní už ani nehovoriac. Ich úlohou totiž bude skúmať, či dokážem z vozíka obsluhovať umývačku riadu, teda naložiť riad a stlačiť gombík. Tieto úkony som už musela predviesť aj pred sociálnymi pracovníkmi, to však nestačilo. Podobne ma testovali aj pri žiadosti o auto, ale príspevok ani tam nepriznali.
Aj Vám sa zdá, že celé konanie je absurdné? O ostatných absurditách a o iných praktikách na úrade práce a na ústredí som ešte ani nepísala. Keď však nedochádza ani po 10 rokoch a po 17 vyhratých súdoch k spravodlivému konaniu, žiadne nekalé praktiky kompetentných si nenechám pre seba a postupne o nich budem otvorene písať a dôkazy zverejňovať.
Slovensko sa hlási k moderným krajinám a k právnemu štátu. Dokedy však budú konania na úradoch protizákonné a kým vytvoríme podmienky na rozvoj korupcie aj pri posudzovaní potrieb ťažko zdravotne postihnutých ľudí, nič sa nezmení. Preto prvým krokom má byť zavedenie dôkladnej kontroly a zavedenie osobnej zodpovednosti posudkových lekárov, pričom bolo by potrebné uvažovať aj o absolvovaní osobnostných testov kompetentných, aby už nikdy nedošlo k takej očividnej zaujatosti a osobnej pomste, ako v mojom prípade... PhDr. Mária Szegfüová
